Slovensko

Akých bolo päť rokov prezidentky Čaputovej: kolotoč premiérov a kríz, aj návšteva pápeža

O niekoľko dní sa Slovensko dozvie meno nového, v poradí šiesteho prezidenta republiky. Dosluhujúca hlava štátu Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi vstupovala do tejto funkcie ako človek bez skúseností vo veľkej politike. Počas uplynulého obdobia však spolu s celou krajinou prešla turbulentnými časmi. Pravda sa spolu s politológmi pozrela do minulosti a na to, aké očakávania krajina mala v súvislosti s prvou ženskou prezidentkou. Ktoré z nich sa podarilo naplniť?

Právnička a občianska aktivistka z Pezinka Zuzana Čaputová bola zvolená do funkcie hlavy štátu v druhom kole volieb, prebojovala sa do neho ako podpredsedníčka novovznikajúcej strany Progresívne Slovensko (PS). Zvíťazila v súboji s ostrieľaným kandidátom strany Smer-SD Marošom Šefčovičom. So ziskom 58,4 percenta hlasov sa stala prvou ženskou prezidentkou. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.

Politológ z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak spomína, že pred piatimi rokmi sa s novozvolenou hlavou štátu spájali očakávania na zmenu charakteru i spôsobu výkonu politiky. „Nielen preto, lebo je žena, ale najmä preto, lebo doposiaľ v politike nepôsobila. Sama hovorila, že chce byť hlasom ľudí, ktorých nie je počuť. To sa jej podarilo splniť iba čiastočne,“ hovorí odborník.

Netreba zabúdať ani na to, aké bolo dôležité, že do funkcie hlavy štátu bola zvolená žena, dopĺňa politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „Padol totiž mýtus, že slovenská spoločnosť je príliš maskulizovaná a ženy prakticky nemajú šancu na takúto funkciu,“ zdôvodňuje. Odborník zároveň priznáva, že táto téma v tom čase nebola veľmi analyzovaná. „Nepamätám si na nejakú siahodlhú diskusiu o tom, čo to vlastne pre našu spoločnosť znamená. Brali sme to ako fakt, hoci pohľad na zoznam súčasných kandidátov na hlavu štátu ma vedie k otázke, či žena zvolená v roku 2019 nebol nejaký omyl v systéme. Tá výnimka, ktorá zvyčajne potvrdzuje pravidlo,“ rozmýšľa politológ.

Zuzana Čaputová sa ujala prezidentského úradu 15. júna 2019

Dôraz na právny štát a životné prostredie

Volebná kampaň Zuzany Čaputovej bola zameraná na spravodlivosť pre všetkých, práva menšín, dôstojnosť seniorov a ochranu životného prostredia. Podľa politológa Marušiaka sa však prezidentke nepodarilo týmito témami zaoberať naplno. „To všetko možno vyzdvihnúť, ale v praxi ich napĺňala iba málo. Len v obmedzenej miere dokázala využiť svoju osobnú autoritu i autoritu prezidentského úradu na prezentovanie alternatívnych predstáv o budúcnosti, pozitívne formulovaných programov,“ vraví odborník zo SAV.

Na druhej strane treba uznať, že prezidentské obdobie Zuzany Čaputovej bolo najturbulentnejším obdobím v modernej histórii Slovenska, preto mnohé témy jej volebného programu prirodzene ustúpili do úzadia. Druhý rok vo funkcii hlava štátu spolu s celou krajinou čelila pandémii koronavírusu a zároveň mala riešiť dlhotrvajúcu politickú krízu, ktorá sa rozrastala v rámci vládnej koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Po sérii lockdownov, rekonštrukcii vlády a protestoch proti pandemickým opatreniam Slovensko vpadlo do energetickej a utečeneckej krízy, spôsobenej vojnou na území susednej Ukrajiny. „Prezident nemá právomoci ani finančné možnosti na presadzovanie veľkolepých plánov. Úspechom tejto hlavy štátu je každý moment, keď stála na strane práva, ústavnosti a princípov liberálnej demokracie,“ hodnotí Štefančík.

Hoci hlava štátu nemá v rámci domácej politiky veľa právomocí, Zuzana Čaputová neváhala v najviac napätých situáciách zasiahnuť. Počas koaličnej krízy v marci 2021 sa napríklad aktívne vyjadrovala k politickému vývoju a dokonca vyzvala vtedajšieho premiéra Matoviča na odstúpenie. Vlani tiež zobrala poverenie dočasnej vláde Eduarda Hegera (Demokrati) a vymenovala historicky prvú úradnícku vládu.

Podľa politológa Juraja Marušiaka by však prezidentka vo funkcii mohla konať aj odvážnejšie. Podľa neho napríklad nebolo dostatočne razantná v súvislosti s odchodom Igora Matoviča z postu premiéra: „Urobila síce dobrý krok, keď ho vyzvala na odstúpenie, ale veľmi neskoro. Nedostatočná razancia tiež v súvislosti s odchodom Eduarda Hegera, ktorého vláda stratila akúkoľvek právnu i morálnu legitimitu,“ hodnotí. Odborník na druhej strane priznáva, že prezidentka pre silnejšie zásahy nemala dostatočných spojencov v parlamente, keďže Slovensko je parlamentná republika. Za dôležitý krok považuje rozhodnutie posunúť novelu Trestného zákona priamo na Ústavný súd SR bez využitia práva veta.

Silnou stránkou Čaputovej počas celého volebného obdobia bol boj za princípy ústavnosti a právneho štátu, súhlasí Radoslav Štefančík. „Nedala sa zlákať lacným populizmom, využila svoju právomoc požiadať Ústavný súd o posúdenie jednotlivých rozhodnutí parlamentu či otázok referende s ústavou a robila dobre. Aj za cenu, že ju budú niektorí politici za to bombardovať,“ uviedol pre Pravdu. Oceňuje aj to, že nastoľovala tému ochrany životného prostredia. „Tieto otázky sú typické skôr pre vyspelé demokracie a to, že ich Zuzana Čaputová presadzovala ako jednu zo svojich priorít, dokazuje jej pokročilý zmysel pre nielen národné, ale globálne problémy ľudstva,“ hodnotí expert.

Vnímaná v zahraničí

Úlohou hlavy štátu je okrem iného aj reprezentácia krajiny v zahraničí. Prvý rok vo funkcii bol v tomto pre Zuzanu Čaputovú úspešný. Svetový portál Politico ju napríklad označil za jednu z najvplyvnejších osobností Európy a všimol si ju aj americký The New York Times. Časopis Forbes ju opakovane zaraďuje na zoznam 100 najvplyvnejších žien sveta.

Slovenská prezidentka sa tiež pravidelne zúčastňuje svetových politických podujatí, prihovárala sa napríklad na Valnom zhromaždení OSN, s jej sprostredkovaním sa tiež uskutočnila návšteva pápeža Františka na Slovensku či holandského kráľovského páru. Okrem toho prezidentka medzi prvými zo zahraničných politikov navštívila vojnou zasiahnutú Ukrajinu a jej metropolu Kyjev, kde sa stretla aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Čaputová tiež získala hneď niekoľko zahraničných uznaní. Pri nástupe do funkcie získala Európsku cenu za politickú kultúru, o pár rokov neskôr jej bola udelená medaila predsedu Senátu parlamentu Českej republiky za mimoriadnu starostlivosť o pravdu, slobodu, politickú kultúru a vládu práva. V septembri 2022 v Grécku bola ocenená Veľkým krížom Radu Vykupiteľa, vlani jej Holandsko udelilo Veľký kríž Radu holandského leva.

Pápež František a prezidentka Zuzana Čaputová počas odovzdávania darov v priestoroch Prezidentského paláca.

Radoslav Štefančík oceňuje, že Čaputová vo funkcii hlavy štátu prezentovala jasný proeurópsky a proatlantický prístup k zahraničnej politike. Za plusy považuje najmä prehlbovanie priateľstiev so zakorenenými demokraciami a rezervovaný prístup k politikom s autoritárskymi sklonmi.

„Pestovala mimoriadne dobré vzťahy s prezidentmi Českej republiky, Francúzska, Rakúska či Nemecka. Mala však nevýhodu v tom, že počas jej funkčného obdobia sa vystriedalo viacero premiérov, pričom nie všetci sa tešili dobrej povesti v zahraničí. Navyše, čas právomocí v oblasti zahraničnej politiky zvyčajne preberá vláda, takže v tejto oblasti bola limitovaná aj správaním vlády,“ sumarizuje politológ. Juraj Marušiak zo SAV oponuje, že otázka úspešnosti Čaputovej v zahraničnej politike je veľmi diskutabilná. „Z hľadiska terajšej parlamentnej väčšiny bola neúspešná, je, samozrejme, jasné, že jej predstavy o zahraničnej politike SR sú značne odlišné od súčasnej koalície,“ poukazuje odborník.

Vybrala sa ťažšou cestou

Dnes je náročné odhadnúť, ako sa bude na prezidentské pôsobenie Zuzany Čaputovej spomínať, zhodujú sa politológovia. Marušiak hovorí, že sa Čaputovej podarilo naplniť pozitívne očakávania od jej zvolenia iba čiastočne. „Treba vyzdvihnúť, že sa snažila o podporu menšín, podstatne menej sa jej to darilo v oblasti sociálnej solidarity s ľuďmi s nižšími príjmami. Naopak, výraznejšie sa posunula počas výkonu moci doprava, nielen z hľadiska obsadenia prezidentskej kancelárie, ale aj z hľadiska politických partnerov,“ poukazuje politológ zo SAV. Na druhej strane ani veľmi nemala iné možnosti, dopĺňa odborník, keďže v parlamente sa nemala o koho iného oprieť a aj s ohľadom na také udalosti, akými bola pandémia a ruská agresia proti Ukrajine.

Porovnať pôsobenie prezidentky Čaputovej s predchodcami je náročné, pretože každá hlava štátu bola iná, hovorí Štefančík. „Zatiaľ čo s Ivanom Gašparovičom veľa spoločného nemá, s Michalom Kováčom sa dá porovnať jej zápas proti autoritárskym tendenciám vládneho kabinetu,“ uvažuje. Funkčné obdobie Zuzany Čaputovej by sa podľa neho dalo popísať aj trochu pozmeneným citátom francúzskeho básnika Victora Hugo. „Robiť populárne rozhodnutia je jednoduché. Oveľa ťažšie je robiť tie správne rozhodnutia. Zuzana Čaputová sa vybrala tou ťažšou cestou,“ myslí si politológ z Ekonomickej univerzity.

Nástupca prezidentky by podľa Štefančíka mal v niektorých jej krokoch pokračovať. „Určite by mal nový prezident ako prvú krajinu navštíviť najskôr Prahu a potom Brusel. Mal by sa ísť do Kyjeva pokloniť pamiatke obetí ruskej invázie, aby sme si doma vždy uvedomili, akého šialenstva sú schopní niektorí politici,“ myslí si odborník. Privítal by však aj to, keby Prezidentský palác zaviedol nové politické tradície či zvyky. „Nový prezident by mal pozývať najvyšších ústavných činiteľov aspoň raz za mesiac na obed. A to aj keby predseda parlamentu i vlády žili v mentálne úplne odlišných svetoch. Slovenská spoločnosť je príliš polarizovaná na to, aby túto rozpoltenosť živil ešte aj prezident,“ uviedol ako príklad Štefančík.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com