Obyvateľom Nikopolu v Záporožskej oblasti hrozí niekoľko smrteľných nebezpečenstiev naraz. Mesto ležiace na rieke Dneper každý deň z protiľahlého brehu ostreľujú Rusi. Oproti leží aj najväčšia jadrová elektráreň v Európe v Enerhodare, a ak by sa v nej niečo nedajbože zomlelo, zrejme by to bol ich koniec.

Zároveň majú takmer za domami zamínované pozemky…  Napriek týmto hrozbám mnohí z nich svoje domovy neopustili a rozhodli sa zotrvať v Nikopole. Reportérovi Nového Času prezradili, prečo sa tak rozhodli a ako denno-denne znášajú útrapy vojny.

Nikopol mal pred ruským vpádom na Ukrajinu 100-tisíc obyvateľov, no až 60 percent z nich sa už vysťahovalo. Zvyšok žije v neustálom napätí. Každý kto sa chce dostať do mesta je pred vstupom do neho dôkladne skontrolovaný na stanovišti niekoľkými vojakmi ukrajinskej armády.

Platí zákaz fotografovania, kvôli obavám, že po zverejnení fotografií budú Rusi vedieť zacieliť svoje delá veľmi presne. Ich pozície sú totiž veľmi blízko. Kontrolujú druhú stranu rieky Dneper, ktorej šírka je 4­-5 km, čo znamená, že na seba navzájom skoro aj vidia. Práve preto Rusi na Nikopolčanov nestrieľajú raketami dlhého doletu, keďže by to bolo z ich pohľadu zbytočné plýtvanie drahou muníciou. Na dostrelenie do mesta im stačí bežné delostrelectvo. Obyčajne používajú strely typu Grad.

Neopustia svoje domovy

Situácia v Nikopole sa preto odlišuje od zvyšku Ukrajiny. „Keď sa ozve poplašná siréna oznamujúca, že na Ukrajinu letia rakety typu Kalibr, či Iskander, my sme pokojní. Tie preletia ponad nás. Nás viac ohrozujú delá. To, že sa na nás chystajú strieľať, nám zvyčajne oznámia ukrajinskí patrioti, žijúci na okupovanej časti Dnepra,“ priblížil primátor Jevhenij Jevtušenko. Ukrajinci často odpovedať nemôžu.

„Nechceme zasiahnuť obývané oblasti. Bývajú tam naši krajania. Útoky podnikáme len vtedy, keď nám oznámia, že sa pohybuje ruská kolóna, alebo sa Rusi ocitli niekde mimo zástavbu,“ objasnil primátor, ktorý má v kancelárii peknú zbierku črepín z ruskej munície, ktorá nalietala do mestského úradu. Podľa neho v meste zostali už len ľudia, ktorí nemajú kam ísť, alebo nechcú opustiť svoje domovy.

„Máme rôzne obmedzenia. Ľudia nemôžu ísť ani do parku. Školy fungujú dištančne. V krytoch sú každý deň. Odhodlanie našich obyvateľov je však väčšie, ako odhodlanie ruských teroristov, takže som si istý, že prežijeme a vyhráme. Otázkou je len doba, za akú sa to stane. Ak budeme mať dostatok zbraní, môže to byť krvavé ale rýchle. Keď nie, vojna bude trvať dlho a obetí bude ešte viac,“ tvrdí starosta. Odísť z regiónu nechce ani Olena Muchyna (45), ktorá je tlačovou tajomníčkou. „V regióne žijú aj moji rodičia. Neopustím ich. Nechcem odísť aj preto, lebo mesto je živé len dovtedy, kým v ňom bývajú ľudia. Bez nich nič nedáva zmysel. Zostanem tu až do konca. Verím, že ten bude pre Ukrajinu víťazný,“ odhodlane uzavrela silná žena.

Primátor musel ujsť

Najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe sídliacu v Enerhodare momentálne okupujú Rusi. Primátor Dmitro Orlov musel z mesta ležiaceho na rieke Dneper odísť. Veľa ľudí tam podľa neho nezostalo. „Opustilo ho veľa obyvateľov. Zostali tam prevažne starší ľudia a nútene aj špecializovaní pracovníci jadrovej elektrárne. Robili na nich psychologický nátlak,“ povedal D. Orlov, ktorý sa tiež stiahol do oblasti, ktorú neokupujú Rusi, inak by mohol dopadnúť veľmi zle. „Keď naše mesto obsadili Rusi, snažil som sa hlavne zabezpečovať humanitárnu pomoc pre obyvateľov. Po istom čase však prišli do nášho bytu a povedali mi, že už niesom primátor, ale neželaná osoba. Nezostalo mi nič iné len opustiť Enerhodar,“ vysvetlil Orlov.

Streľba do elektrárne

Primátor sa aj z exilu snaží riadiť mesto. „Moja úloha je rovnaká, ako keby som bol priamo v meste. Som stále zvolený predstaviteľ mesta. Jediný rozdiel je, že nemôžem byť priamo v Enerhodare. Snažím sa však zabezpečovať pomoc ľuďom, ktorí museli opustiť naše mesto. Materiálnu i psychologickú,“ upresnil D. Orlov, ktorý vraví, že ak by v elektrárni došlo k havárii, mohlo by to znamenať katastrofu pre obrovskú oblasť. Rusi podľa neho viackrát provokovali strieľaním do elektrárne.

„Vezmite si, čo spôsobil výbuch v Černobyle. Toto by bolo mnohonásobne horšie. Nie som odborník, ale ani si to nechcem predstaviť. No bolo by to hrozné…“ uzavrel primátor, ktorý je presvedčený, že mesto aj elektráreň sa vrátia späť do rúk Ukrajincov. „Všetko ale záleží od toho, akú pomoc dostaneme zo zahraničia. Bez nej by to bolo veľmi zložité,“ uzavrel D. Orlov.

Zdroj: https://www.cas.sk