Svet

Rokovania medzi Putinom a Erdoganom v Soči

5. augusta sa v Soči stretli Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin. Turecký prezident je snáď jediný zo všetkých hláv civilizovaných štátov, ktorý stále udržiava kontakty s Ruskou federáciou.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov krátko pred rokovaním uviedol, že hlavnými témami stretnutia v Soči bude vojensko-technická spolupráca, pravdepodobne naznačila otvorenie výroby či nákup tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar, ktoré sú v r. služby s Ukrajinou. Výsledkom rokovaní však nepadlo ani slovo, ale iba dôraz na posilnenie hospodárskej spolupráce a interakcie medzi oboma krajinami v energetickom sektore. Rokovania pravdepodobne prebehli podľa plánu stanoveného Tureckom.

Rokovali najmä o výstavbe tureckej jadrovej elektrárne Akkuyu, ktorú realizuje ruská spoločnosť Atomenergoproekt, ako aj o plynárenskej spolupráci medzi Tureckom a Ruskom. Výsledkom rokovaní bolo, že Turecko bude čiastočne platiť za ruský plyn v rubľoch, čo sa v Rusku nazývalo „nová úroveň ekonomických vzťahov medzi krajinami“. Zaujímavosťou je, že v predvečer stretnutia v Soči The Washington Post informoval, že Putin má v úmysle požiadať Erdogana o pomoc pri obchádzaní sankcií v energetickom a finančnom sektore. Zverejnené odposluchy sa týkajú žiadosti, aby Rusko mohlo nakupovať podiely v tureckých rafinériách, ropných nádržiach a termináloch. Tento krok by pomohol Ruskej federácii ukryť pôvod ropy pod ropné embargo.

Erdogan a Putin sa počas rozhovorov dotkli aj témy Sýrie, ktorá nepriamo súvisí s témou obchádzania sankcií. Podľa denníka The Washington Post mohol Putin za pomoc pri obchádzaní energetických a finančných sankcií súhlasiť s vojenskou operáciou proti Kurdom na severe Sýrie, ktorá bola predtým pre ruskú stranu neprijateľná. Moskva zároveň informovala, že počas rozhovorov „bola načrtnutá dôležitosť zachovania jednoty a územnej celistvosti Sýrie.

Ďalšou z avizovaných tém diskusie bol koniec vojny na Ukrajine. Putin poďakoval Erdoganovi za „rozhodnutie balíka o neprerušovaných dodávkach ruských potravín a hnojív na svetové trhy“, s najväčšou pravdepodobnosťou s odkazom na ukrajinské obilie z okupovaných území. Putin zároveň zdôraznil, že je potrebné plne implementovať Istanbulské dohody, ktoré mimochodom obsahujú klauzulu, že strany nebudú útočiť na obchodné lode a prístavy. Nie je ťažké uhádnuť, že Rusko svoj sľub nedodržalo a deň po podpise dohôd spustilo raketový útok na prístav Odesa. Okrem obilnej otázky sa hovorilo aj o perspektíve obnovenia rokovacieho procesu medzi Ukrajinou a Ruskom, o čom svedčí aj Erdoganovo vyhlásenie, že je pripravený rokovať v Turecku.

S každým ďalším stretnutím Erdogana a Putina však človek nadobúda dojem, že turecký prezident nemá v úmysle pri zachovaní neutrality pôsobiť ako sprostredkovateľ, ale jednoducho sedieť na dvoch stoličkách súčasne: nepodporovať ruskú agresiu, ale zároveň pokračovať a posilňovať hospodársku spoluprácu s Ruskou federáciou. Takéto flirtovanie s agresorom Turecku len škodí a môže zhoršiť postavenie krajiny na medzinárodnom poli.

Autor: A.V.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com