V auguste 2022 sa uskutočnila významná udalosť pre európsku energetickú nezávislosť – premiéri Poľska na Slovensku otvorili plynovodné prepojenie medzi oboma krajinami. Poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal, že “tento plynovod je pre mier a bezpečnosť, na rozdiel od tých, ktoré postavilo Rusko a Nemecko (rozumej Nord Stream), ktoré boli postavené pre vojnu.”

Vďaka otvoreniu prepojenia budú mať obe krajiny možnosť posilniť svoju nezávislosť od ruského plynu. V krízovej situácii bude možné exportovať plyn z krajín južnej Európy, severnej Afriky a Kaukazu, ako aj z LNG terminálu v poľskom Swinouice. Slovensko má prístup k plynu z Nórska a ku skvapalnenému zemnému plynu, čím sa minimalizuje využívanie ruského plynu. Pre vnútrozemskú krajinu, ktorá pokrývala 85 % svojich potrieb ruským plynom, je to skutočne prielom v energetickej bezpečnosti.

Argumenty vedenia niektorých európskych krajín, že nemôžu odmietnuť ruský plyn pre jeho veľký podiel na trhu a nedostatočný prístup k moru, za takýchto podmienok neznejú príliš vierohodne. Ak to dokázalo Slovensko, tak teoreticky môžu aj iné krajiny, napríklad Maďarsko, ktoré tvrdohlavo zvyšuje objem nákupov ruského plynu. Jedným z dôvodov, prečo sa Slovensku podarilo znížiť závislosť od Ruskej federácie na plyne, je to, že krajina už má vybudovaný plynovodný systém a Maďarsko v tomto smere nezaostáva za svojim severným susedom. Je však zrejmé, že v prípade Maďarska nie je nákup ruského plynu vynúteným opatrením, ale iba flirtovaním premiéra Orbána s Ruskou federáciou, čo v budúcnosti len prehĺbi energetickú závislosť a môže stáť veľa (obaja doslova a do písmena) obyvateľstvu krajiny.

Desivé vyhlásenia ruských predstaviteľov, že Európa údajne zamrzne bez ruského plynu, v skutočnosti nemajú nič spoločné s realitou. Okrem prepojenia medzi Slovenskom a Poľskom bolo v máji spustené aj prepojenie medzi Poľskom a Litvou, ktoré otvára prístup k ďalšiemu terminálu LNG v Klaipede. Tieto dve prepojenia teda umožňujú realizovať plynový koridor medzi juhom a severom Európy a diverzifikovať dodávateľov plynu.

O potrebe plynového koridoru Juh-Sever však krajiny Vyšehradskej štvorky hovorili už v roku 2009, keď počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou Gazprom zastavil tranzit cez ukrajinský GTS, čím zastavil dodávky plynu do Európy. Dnes je dôvod otvorenia plynového koridoru v rámci Európy stále rovnaký – Rusko stále pokračuje v manipulácii krajín pomocou plynu a ak sa ich modré palivo neopustí, bude to pokračovať aj o desaťročia neskôr.

Iniciatíva troch morí v tejto súvislosti opäť dokazuje dôležitosť zjednotenia krajín východnej Európy na prekonanie energetickej krízy. Krajiny Trojmoria aktívne spolupracujú v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky a v prípade odmietnutia ruského plynu zohráva toto združenie významnú úlohu. Vďaka spoločným investíciám do rozvoja systémov prepravy plynu v rámci Európy budú môcť krajiny ľahšie prekonať odmietanie ruského modrého paliva.

A to je len jeden z príkladov, ktorý potvrdzuje, že spoločným úsilím je možné zbaviť sa plynovej závislosti od Ruskej federácie, a to nie vždy trvá desaťročia. Vo väčšej miere všetko závisí od zahraničnopolitických názorov vedenia krajiny a od toho, či existuje skutočná túžba zabezpečiť pohodlný život obyvateľstva, eliminovať možné riziká energetickej závislosti od Ruskej federácie.

Autor: A.V.