Svet

Rusko a Západ súperia o vplyv v Afrike ako v novej studenej vojne

Predstavitelia Ruska, Francúzska a Spojených štátov križujú Afriku, aby získali podporu pre svoje postoje ohľadom vojny na Ukrajine. Podľa niektorých názorov zvádzajú na tomto kontinente najintenzívnejší súboj o vplyv od dôb studenej vojny, píše agentúra AP.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a francúzsky prezident Emmanuel Macron vyrazili tento týždeň na návštevu niekoľkých afrických krajín. Šéfka Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) Samantha Powerová minulý týždeň navštívila Keňu a Somálsko. Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová sa budúci týždeň chystá do Ghany a Ugandy.

„Je to ako by sa v Afrike, kde sa súperiace strany snažia získať vplyv, odohrávala nová studená vojna,“ vyhlásil analytik William Gumede z nadácie Democracy Works.

Lavrov sa na svojich cestách po kontinente snažil vykresliť Západ ako zloducha, pričom ho vinil z rastu cien potravín. Západní predstavitelia medzitým obviňujú Kremeľ z cynického využívania potravín ako zbrane a vedenie dobyvačnej vojny v imperiálnom štýle – čo sú slová zvolené tak, aby poslucháčov v postkoloniálnej Afrike oslovili.

Rusko sa pod vedením prezidenta Vladimira Putina už niekoľko rokov snaží získať v Afrike podporu a oživiť priateľstvá, ktoré začali pred pol storočím, keď Sovietsky zväz podporoval mnohé africké hnutia bojujúce za ukončenie koloniálnej nadvlády. „Teraz sa táto kampaň rozbehla na plné obrátky,“ myslí si Gumede.

Vplyv Moskvy v Afrike sa prejavil v marci počas hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Zatiaľ čo 28 afrických krajín hlasovalo za rezolúciu, významná časť štátov z tohto kontinentu – konkrétne 25 – sa rozhodla zdržať hlasovania alebo sa ho vôbec nezúčastnila.

Najvyššie postavený ruský diplomat tento týždeň navštívil Egypt, Kongo, Ugandu a Etiópiu, kde prisľúbil úzko spoluprácu a obvinil Spojené štáty a európske krajiny z toho, že svojou „bezohľadnou“ politikou v oblasti životného prostredia zvyšujú ceny potravín. Obvinil ich tiež z hromadenia potravín počas pandémie covidu.

„Situácia na Ukrajine síce dodatočne negatívne ovplyvnila trh s potravinami, ale nie kvôli ruskej špeciálnej operácii, ale skôr kvôli úplne neadekvátnej reakcii Západu, ktorý vyhlásil sankcie,“ tvrdil Lavrov v etiópskej metropole Addis Abeba.

V Ugande ho predtým vrelo prijal prezident Yoweri Museveni, ktorý je už roky spojencom Spojených štátov, ale odmieta Rusko kvôli invázii kritizovať. Museveni dokonca na začiatku vojny naznačil, že Putinovo konanie by mohlo byť pochopiteľné, pretože Ukrajina sa nachádza v ruskej sfére vplyvu.

Lavrov vyjadril podporu reforme Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by africkým krajinám poskytla stále členstvo a väčší vplyv. Na stretnutí s Lavrovom ugandský vodca vrelo hovoril o starých väzbách s Ruskom a kládol otázku, ako by mohol Moskvu zavrhnúť, keď má dobré vzťahy s krajinami, ktoré sa podieľali na otroctve.

Tri desaťročia vládnuci Museveni, ktorý je názorovým vodcom na kontinente, je pre Rusko jasnou voľbou ako niekto, s kým Moskva môže posilniť väzby, domnieva sa ugandský politický analytik Asuman Bisiika. „Uganda je ťažiskom východnej Afriky,“ dodal.

Sedemdesiatdvaročný Museveni od vypuknutia pandémie covidu na verejnosti vždy nosí rúško. Pri vítaní Lavrova pred fotografmi ju však nemal, zrejme chcel Rusovi prejaviť vrelosť. Pri ďalšom verejnom vystúpení o deň neskôr ju mal opäť nasadenú.

Rusko sa verejnú mienku v Afrike snaží ovplyvniť aj prostredníctvom svojej štátnej televízie RT, predtým známej ako Russia Today. Tá oznámila otvorenie novej kancelárie v juhoafrickom Johannesburgu.

Televízia pritom bola v marci náhle vyradená z vysielania najväčšej africkej platenej televíznej platformy – spoločnosti Multichoice so sídlom v Johannesburgu. Stalo sa tak potom, čo Európska únia a Británia uvalili na Rusko sankcie. Či zriadenie novej kancelárie umožní RT obnoviť vysielanie v Afrike prostredníctvom Multichoice, ktorá má na kontinente takmer 22 miliónov predplatiteľov, však nie je jasné.

„Pre Rusko je to bitka o to, aby ho bolo v Afrike počuť. Nie je to dôležité pre skutočné vojnové úsilie, ale pre jeho dlhodobý politický vplyv,“ uviedol Anton Harber, profesor žurnalistiky na Witwatersrandskej univerzite v JAR. „Vidí v tom úrodnú pôdu na pestovanie svojho vplyvu a samozrejme hlasy v OSN sú dôležité,“ dodal.

Francúzsky prezident Macron na svojej ceste po Afrike obvinil Kremeľ, že využíva televízne kanály ako RT na šírenie propagandy na podporu vojny. A obvinil Moskvu z vydierania sveta tým, že marí vývoz obilia z Ukrajiny. „Vydierajú, pretože to oni zablokovali dodávky obilnín na Ukrajine,“ povedal v Benine šéf Elyzejského paláca, ktorého cestovný itinerár zahŕňal aj návštevu Kamerunu a Guiney-Bissau.

Francúzsky prezident na Afričanov apeloval, aby sa postavili na stranu, ktorá je proti Rusku. „Hovorím vám tu v Afrike, na kontinente, ktorý trpel kvôli koloniálnemu imperializmu: Rusko je jednou z posledných koloniálnych, imperiálnych mocností. Rozhodne sa napadnúť susednú krajinu, aby hájila svoje záujmy,“ povedal. „Taká je realita,“ podotkol.

Šéfka USAID Powerová vo východnej Afrike prisľúbila pomoc v boji proti hladu v regióne, ktorý sa nachádza uprostred mnohoročného ničivého sucha. Nevyhla sa pritom kritike Ruska. „Blokovaním ukrajinského vývozu obilia a obmedzením obchodu s vlastnými ruskými hnojivami Putinovo konanie spôsobilo bolesť ľuďom v Keni a ďalších krajinách po celom svete,“ uviedla Powerová v Nairobi a dodala: „Ľuďom v Keni ubližuje, aby prospel svojej vlastnej situácii.“

Zdroj: https://spravy.pravda.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WP2Social Auto Publish Powered By : XYZScripts.com