Keď Rusko vo februári začalo vojnu proti Ukrajine, Putin tento krok ospravedlňoval potrebou tzv. denacifikácie. Už vtedy bolo každému súdnemu človeku jasné, že táto absurdná výhovorka je súčasťou ruskej propagandy.

Ubehlo päť mesiacov a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyšiel s pravdou von: cieľom vojenskej operácie už nie je iba obsadenie Donbasu, ale aj ďalších oblastí. Otázka preto znie: Kde sa Rusi zastavia? Uspokoja sa obsadením celej Ukrajiny alebo si „odhryznú“ aj z iných krajín?

Už predchádzajúce kroky Moskvy ako rozdávanie ruských pasov v Chersonskej a Záporožskej oblasti, presun ruských učiteľov na Ukrajinu či pripojenie Záporožskej jadrovej elektrárne k ruskej energetickej sieti naznačovali, že pobyt ruských vojsk na dobytom území rozhodne nie je iba dočasný, a že Rusko plánuje tieto územia anektovať.

Sergej Lavrov vyšiel s pravdou von: cieľom vojenskej operácie už nie je iba obsadenie Donbasu, ale aj ďalších oblastí. Otázka preto znie: Kde sa Rusi zastavia?

Kedže „blitzkrieg“ Kremľu nevyšiel, zmenil taktiku: postupne pripája jednotlivé oblasti a takýmto spôsobom chce napokon ovládnuť celú Ukrajinu. Hovorí sa tomu salámová metóda a je to overený spôsob, ako dosiahnuť svoj cieľ. Hoci oficiálna propaganda hovorí niečo úplne iné – napríklad verejnosť vyzýva k mieru – agresor kúsok po kúsku odkrajuje z cudzieho územia. Podobne postupoval aj Hitler v rokoch 1938 – 39. Najprv anšlus Rakúska, potom pripojenie Sudet a rozbitie Československa a napokon útok na Poľsko…

Naivní politici ako Neville Chamberlain mu na to naleteli a vyhlasovali, že prinášajú svojim národom mier. Zostáva dúfať, že súčasní lídri sa poučili a rovnakú chybu nezopakujú.

Pretože, ak by sa zľakli ruských vyhrážok a prestali by dodávať zbrane Ukrajine, tak by mier nezabezpečili, len by uľahčili postup ruských vojsk smerom na Západ. Putin sa nijako netají, že jeho cieľom je obnova Ruského impéria. Nik už azda nepochybuje, že Ukrajinu a Bielorusko považuje za integrálnu súčasť historického Ruska. Preto nemôže pripustiť, aby sa vymanili z ruskej sféry vplyvu a akúkoľvek snahu o osamostatnenie tvrdo trestá.

Nik však nevie, kam až siahajú jeho dobyvačné ambície. Uspokojí sa s „bielym“ a „malým“ Ruskom, alebo sa jeho chúťky týkajú aj Pobaltia napriek tomu, že je v NATO? A čo Poľsko – odveký rival Moskvy? Nemožno zabúdať ani na Rumunsko, ktoré v uplynulých troch storočiach bolo okupované Ruskom hneď niekoľkokrát. A čo my, nemáme sa báť, keďže sme v minulosti boli sovietskym satelitom?

Z minulosti tiež vieme, ako Rusko pristupovalo k cudziemu obyvateľstvu na dobytých územiach. Elitu sa snažilo úplne vyhladiť, obyvateľstvo prostredníctvom cielenej rusifikácie „prevychovať“, škodlivé názory potlačiť a prostredníctvom cenzúry v oblasti kultúry a vzdelávania znemožniť čo i len náznak kritického myslenia. Keď sa pozrieme na to, čo sa deje na okupovaných územiach, Rusi pokračujú podľa osvedčenej šablóny.

Už len preto sa nemôžeme iba nečinne prizerať, pretože ak nám jedného dňa na dvere zaklope Ivan, budeme opäť tam, kde sme boli…

Zdroj: https://nazory.pravda.sk