Vo štvrtok 23. júna Výbor hornej komory Spojených štátov pre zahraničné vzťahy podporil rezolúciu vyzývajúcu na uznanie Ruska ako štátneho sponzora terorizmu.

„Zatiaľ ide len o uznesenie, ktoré výbor podporil. Konečné rozhodnutie musí urobiť prezidentská administratíva. Dokument je výzvou pre administratívu, ale nie je de facto uznaním Ruska ako štátneho sponzora terorizmu,“ vysvetľuje člen Výboru pre zahraničné vzťahy Chris Koons, demokratický senátor z Delaware.

Európsky trh teraz prežíva ťažké časy. Hlavným vinníkom je, samozrejme, ruská strana. Je dokázané, že hlavnou príčinou finančných a ekonomických otrasov v Európe je agresia Moskvy proti ukrajinskému nezávislému štátu.

22. jún je zvláštny dátum v histórii bývalého ZSSR. Práve tento deň bol v krajinách už zrútenej Únie považovaný za začiatok vojny – Veľkej vlasteneckej vojny.

Pred niekoľkými desaťročiami centrálne banky postupne získali nezávislosť od štátu. Dôvod? Strážiť infláciu, nenechať sa ovplyvňovať politikmi, už nikdy neopakovať 70. roky minulého storočia. Dnes vidíme, že zlyhávajú na celej čiare.

Vojna, ktorá na východe Európy prebieha už štvrtý mesiac, si teraz vyžaduje čoraz viac zdrojov. Ukrajina, ktorá sa bráni pred Ruskom, ktoré je mnohonásobne prevyšujúce zásoby zbraní, potrebuje doplniť svoju armádu novými prostriedkami.

Ruská agresia na Ukrajine môže trvať roky. Tento predpoklad vyslovil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore s novinárom z nemeckého týždenníka Bild am Sonntag. „Musíme sa pripraviť na to,

Vojna v Európe trvá už tri a pol mesiaca. Ale nie je to tak. Svet si neuvedomuje, alebo jednoducho nechce, že sa to vôbec nezačalo 24. februára 2022 – Rusko 20. februára 2014 napadlo „bratskú“ (ako to samotní Rusi cynicky nazvali) Ukrajinu, čím začalo zabavenie z Krymu.

Rusko vystavuje svet riziku vypuknutia hladomoru, hovorí Josep Borrell. Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia. Vývoz cez ukrajinské prístavy sa však pre ruskú inváziu zastavil.

Záujmy ruského prezidenta sa neobmedzujú len na ukrajinské územie, je pripravený ísť ďalej. Túto dôveru vyjadril americký líder v rozhovore pre agentúru Associated Press. Joe Biden povedal, že ak by

Návšteva, ktorá bola dlho očakávaná nielen v Kyjeve, ale možno aj v celej Európe, sa uskutočnila. Navyše je dôležité, že do hlavného mesta Ukrajiny dorazili Scholz aj Macron, ktorí sa síce hlásia k vedúcej pozícii v EÚ, no na kontinente sú považovaní prakticky za Putinových obhajcov.
Vzali so sebou Draghiho, talianskeho premiéra, autora takzvaného „Marshallovho plánu“ pre Ukrajinu. Už v Kyjeve sa k trojici európskych „líderov“ pridal aj prezident Rumunska Klaus Iohannis.