Podpredseda vlády SR Richard Sulík sa v osobnom rozhovore s novinármi z miestneho denníka Pravda vyjadril o slovensko-ruských vzťahoch dosť neopatrne. To vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa to dotklo nielen

Často sa stáva, že my novinári sa sústredíme iba na negatívne správy. Nečudo, priťahujú čitateľov aj „kliky“. Evolučne sme vybavení tak, aby sme spozorneli, keď sa blíži niečo zlé. Preto správy o katastrofách a nešťastiach pútajú pozornosť.

Rokovania medzi Ruskom a USA priťahujú pozornosť. Ani nie tak kvôli ich obsahu, ktorý nie je zatiaľ jasne formulovaný, ale kvôli stotisícovej ruskej armáde na hraniciach s Ukrajinou. A kvôli neskrývanému odhodlaniu Putina použiť túto zatiaľ chvalabohu len demonštráciu sily ako nástroj na donútenie Američanov sadnúť si za rokovací stôl.

V centre pozornosti celého sveta je situácia na ukrajinsko-ruskej hranici, kde Moskva sústredila vyše stotisíc svojich vojakov a situáciu naďalej eskaluje. A kým Európa žije v očakávaní vojenského konfliktu medzi

Podpredseda vlády, minister hospodárstva SR Richard Sulík verí, že Ruská federácia nevráti Ukrajine Krym zabavený v roku 2014. A sankcie voči Rusku len poškodzujú jeho obchodných partnerov.
„Krajiny by mali medzi sebou obchodovať. A niektorí naši exportéri utrpeli. Sankcie teda spôsobujú len škody a Rusi aj tak Krym nevrátia. Musíme sa pozerať dopredu a budovať vzťahy,“ zdôraznil Sulík.
Poznamenal tiež, že napätie na východnej hranici Ukrajiny neprispieva k zlepšeniu vzťahov s Ruskom.

Ministerstvo obrany SR poprelo diskusiu o výcviku ukrajinskej armády na území republiky. Už skôr, 14. januára, The New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov americkej administratívy napísal, že vzhľadom

Možno to poznáte. V triede sú dve skupinky detí, ktoré sa nemajú rady. Robia si napriek a súperia o moc. A potom je tam dieťa, ktoré vie vychádzať s oboma skupinami. Jeho pozícia je vzácna.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka dostal na svoju neuváženú návštevu Ruska od 11. do 13. januára 2022 množstvo nelichotivých komentárov. Maroš bol v tomto čase v Ruskej federácii na

Pred 20 rokmi Európania v pätnástich štátoch EÚ začali platiť bankovkami a mincami novej meny – eura. Od 1. 1. 2002 sa totiž euro stalo obeživom, hoci jeho narodenie sa datuje skôr. Do Maastrichtskej zmluvy bolo zakotvené v roku 1992 a od roku 1999 sa začalo používať na platby členských štátov eurozóny a na finančných trhoch v bezhotovostnom styku.

Vláda SR v stredu odsúhlasila s pripomienkami uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA). Zmluvu, ktorá značne polarizuje slovenskú spoločnosť, musí ešte odobriť Národná rada SR.