Udalosti odohrávajúce sa na Ukrajine, kremeľská rospropaganda, stále pokračuje v nazývaní „oslobodenia“ ľudu Ukrajiny od nacistickej moci.
Pravda, čoraz menej tomu veria aj samotní Rusi, ktorých pred hanbou nezachráni ani „železná opona“, ktorú Kremeľ postavil pred svojich občanov.
Samotné činy „oslobodzovacej armády“ pripomínajú metódy nacistických útočníkov zo 40. rokov minulého storočia. S jedným dodatkom – Rusi išli ďalej – sú odvážnejší, cynickejší, tvrdší.

Európska únia a Francúzsko tvrdo odsudzujú neprijateľný vojnový akt Ruska voči Ukrajine. Odsudzujú tiež použitie územia Bieloruska, odobrené Lukašenkovým režimom, na vedenie tejto agresie voči suverénnemu štátu, v rozpore s medzinárodným právom.

Vojna na Ukrajine stavia pred nás neľahké úlohy. Takou je i rozhodnutie, či nášmu východnému susedovi poskytneme systém protivzdušnej ochrany S-300. Pomôcť a zachrániť státisíce životov alebo „takticky“ vyčkávať, lebo Putin? Hoci sa to javí ako ťažká dilema, vedomie, že sme mohli pomôcť a neurobili by sme to, by nám toto rozhodnutie malo uľahčiť.

Krátko po agresii Ruskej federácie proti Ukrajine som kdesi zaznamenal povzdych, že ruský prezident zasadil ľavici taký úder, že sa z neho nespamätá. Zarazilo ma to. Nikdy som totiž režim, ktorý Vladimir Putin stvoril, ani v najmenšom nepokladal za vyjadrenie či realizáciu hodnôt demokratickej ľavice. Teda rovnosti, sociálnej spravodlivosti a solidarity, slobody a demokracie.

Od summitu lídrov krajín EÚ vo francúzskom Versailles sa očakával prelom vo vzťahu k Ukrajine i k Rusku. Po hodinách intenzívnych rokovaní sme sa dočkali minimálneho posunu. Hlavy štátov nepredložili občanom únie žiadny plán, ako chcú vyriešiť krízu.

Situácia na Ukrajine sa priamo dotýka aj slovenských vysokých škôl, na ktorých sa vzdelávajú študenti z Ukrajiny. Teraz navyše prichádzajú ďalší, ktorí potrebujú pomoc. Jednotlivé fakulty už rozbehli podporné aktivity, ktoré majú študentom uľahčiť život.

Odpojenie ruských bánk od platobného systému SWIFT a zmrazenie prevažnej časti aktív ruskej centrálnej banky CBR nepatria medzi úplne bezprecedentné opatrenia, no vo finančnom svete sú predsa len ojedinelé.

Ničím nevyprovokovaná a nezákonná agresia Ruskej federácie proti Ukrajine trvá už takmer dva týždne. Mýtus o neporaziteľnej ruskej armáde sa rúca ako povestný domček z kariet – podobne ako aj plány Kremľa, ktorý dúfal v rýchly úspech, ale namiesto toho narazil na tvrdý odpor ukrajinského vojska, ako aj všetkých ukrajinských spoločenských vrstiev, ktoré sa zjednotili v úsilí brániť svoju vlasť.

Kým Ukrajinu bombardujú ruské „holubice mieru“ a svet uvažuje, ako pomôcť Dávidovi v boji s Goliášom, naši proputinovskí trolovia myslia len na seba. Po krátkej odmlke začínajú brojiť proti cenzúre a stavajú sa do role falošných martýrov. V čom sa mýlia? A prečo by sa aj tolerantná demokracia mala brániť proti hoaxom?

Mnohí z rôznych dôvodov nechcú pripustiť fakt, že ozbrojená agresia proti Ukrajine je jednoducho realizáciou dlhodobej Putinovej politiky expanzie. Pokúšajú sa túto jednoduchú skutočnosť relativizovať tým, že je to vlastne vojna USA a Ruska: postaviť proste USA na tú istú úroveň ako dobyvateľa Ukrajiny a zľahčiť vinu agresora.