Slovenský mediálny priestor patrí podľa analytikov dezinformácií medzi najviac zasiahnuté v celej Európskej únii, pokiaľ ide o prokremeľské narativy súvisiace s vojnou na Ukrajine. Nie je to náhoda – domáca diskusia o podpore Kyjeva je jedna z najostrejších spomedzi členských štátov EÚ, a to z nej robí atraktívny cieľ pre koordinovanú dezinformačnú kampaň. Do tohto prostredia teraz zapadá aj najnovšia vlna textov na weboch Hlavné správy a Zemavek, ktoré prezentujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako stranu, ktorá údajne nemá záujem na ukončení vojny a blokuje mierový proces.

Ako narativ funguje

Na prvý pohľad ide o zdanlivo „kritický“ pohľad na ukrajinské vedenie – žáner, ktorý si oba weby dlhodobo pestujú a prezentujú ako alternatívu k „mainstreamovým“ médiám. V skutočnosti však kopíruje jednu z najstarších techník kremeľskej propagandy, ktorú Európska služba pre vonkajšiu činnosť aj analytická platforma EUvsDisinfo opisujú ako zámenu agresora a obete. Namiesto toho, aby zodpovednosť za pokračovanie bojov niesla strana, ktorá vojnu vyvolala a naďalej okupuje časť cudzieho územia, sa vina prenáša na stranu, ktorá sa bráni.

Mechanizmus je pritom pomerne jednoduchý: text nemusí obsahovať vyslovenú lož v jednotlivých vetách, stačí, keď vynechá kontext. Ak sa napríklad spomína, že Ukrajina „odmieta ústupky“, bez toho, aby sa uviedlo, o aké konkrétne ústupky ide a čo by znamenali pre bezpečnosť miliónov ľudí, vzniká skreslený obraz. Podobne funguje aj opakovaná špekulácia, že Zelenskyj má z vojny „osobný prospech“ – najčastejšie sa spája s odkladom prezidentských volieb počas stanného práva, čo je však bežná ústavná prax platná aj v iných krajinách vedúcich obrannú vojnu, nie dôkaz zámerného predlžovania konfliktu.

Čo v skutočnosti Ukrajina žiada

Pozícia Kyjeva sa od začiatku ruskej invázie v roku 2022 zásadne nezmenila: Ukrajina odmieta kapituláciu, nie mier. Ukrajinské vedenie opakovane na medzinárodných fórach zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o ukončení bojov musí byť spojená s reálnymi bezpečnostnými zárukami, ktoré zabránia opakovaniu invázie v budúcnosti. Bez takých záruk by prípadné prímerie mohlo byť len prestávkou, počas ktorej by sa ruská armáda dokázala reorganizovať a o niekoľko rokov útok zopakovať – podobný scenár, aký sa v menšom rozsahu odohral po anexii Krymu v roku 2014 a po uzavretí minských dohôd, ktoré napokon nezabránili plnohodnotnej invázii v roku 2022.

Rozdiel medzi „odmietaním mieru“, ako ho podávajú Hlavné správy a Zemavek, a reálnou ukrajinskou pozíciou je teda zásadný. Kyjev nehovorí nie mieru – hovorí nie takej dohode, ktorá by v praxi znamenala len odklad ďalšieho kola vojny.

Skutočná prekážka sedí v Moskve

Ak sa pozrieme na to, kto v posledných mesiacoch stavia jednania do slepej uličky, obraz vyzerá inak, než ako ho podávajú kritizované weby. Kremeľ naďalej trvá na požiadavkách, ktoré presahujú štandardný rámec rokovaní o prímerí: požaduje, aby sa Kyjev vzdal časti svojho územia vrátane oblastí, ktoré ruská armáda ani vojensky plne neovláda, aby sa obmedzilo právo Ukrajiny slobodne sa rozhodovať o vstupe do vojensko-politických spojenectiev, aby sa znížil počet ukrajinských ozbrojených síl na úroveň, ktorá by krajinu prakticky zbavila obranyschopnosti, a aby sa vytvoril priestor pre pôsobenie proruských politických síl priamo v ukrajinskom politickom systéme.

Ide teda o požiadavky, ktoré by Ukrajinu de facto zbavili suverenity nad vlastnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Podľa dostupných správ agentúr ruský prezident Vladimir Putin v uplynulých mesiacoch odmietol aj čiastkové návrhy, akým bolo napríklad vzájomné obmedzenie útokov hlboko v tyle oboch strán. Zelenskyj naopak vo svojich vystúpeniach opakovane pripomína, že Kremeľ si počas viac ako štyroch rokov vojny niekoľkokrát posunul vlastný termín na úplné dobytie Donbasu – čo skôr svedčí o tom, že vojenská situácia nejde podľa ruských plánov, než o neochote ukrajinskej strany rokovať.

Prečo majú takéto weby na Slovensku vplyv

Hlavné správy a Zemavek nie sú na slovenskej mediálnej scéne novým fenoménom. Oba portály dlhodobo figurujú v databázach venovaných mapovaniu dezinformačného a konšpiračného obsahu a ich história siaha až k osobným väzbám na ruských diplomatov – napríklad zakladateľ Zem&Vek Tibor Rostás sa podľa zdokumentovaných zistení v minulosti stretol s vtedajším ruským veľvyslancom na Slovensku a žiadal ho o podporu pre svoje médium. Obsah oboch webov je dlhodobo kritizovaný za prekrúcanie historických faktov, glorifikáciu Ruska a systematické spochybňovanie západných inštitúcií vrátane Európskej únie.

Práve táto dlhodobá dôveryhodnosť v očiach ich čitateľskej základne robí z týchto portálov účinný nástroj šírenia narativov, ktoré sa inak dajú len ťažko presadiť v seriózných médiách. Nie je potrebné presvedčiť celú spoločnosť naraz – stačí, ak narativ o „nezáujme Kyjeva o mier“ postupne nahlodá dôveru časti verejnosti natoľko, že politici budú mať jednoduchšiu cestu k obmedzovaniu podpory Ukrajine.

Ako sa v tom vyznať

Pri čítaní podobných textov sa oplatí všímať si niekoľko opakujúcich sa znakov: obviňovanie napadnutej strany z „nezáujmu o mier“ bez toho, aby sa uviedlo, aké konkrétne podmienky kladie útočník; odvolávanie sa na anonymných či neoverateľných „analytikov“; a citovanie iných portálov z rovnakého okruhu ako na nezávislé potvrdenie informácie, hoci ide v skutočnosti o jeden a ten istý narativ kolujúci v uzavretom kruhu spriaznených médií.

Otázka mieru na Ukrajine nie je o tom, či je Kyjev „konečne ochotný“ povedať áno. Je o tom, či bude prípadná dohoda schopná reálne zastaviť vojnu, alebo pôjde len o čas, ktorý Moskva využije na prípravu ďalšieho útoku. A práve tento rozdiel v textoch Hlavných správ a Zemavku chýba.

Autor: Jozef Kováč