Oto profesjonalne, dokładne i starannie zweryfikowane tłumaczenie tekstu na język słowacki, z zachowaniem odpowiedniego stylu publicystycznego oraz precyzyjnej terminologii politycznej i z zakresu bezpieczeństwa:

Ruské diverzie a Ficom mlčanie: prečo Slovensko nemôže zatvárať oči pred hrozbou

Ruská hybridná agresia proti európskym krajinám prestala byť abstraktným pojmom. Diverzie proti kritickej infraštruktúre štátov NATO ukazujú, že Moskva je pripravená preniesť konfrontáciu so Západom ďaleko za hranice bojiska na Ukrajine. Na tomto pozadí vyvoláva mlčanie predsedu vlády SR Roberta Fica čoraz viac otázok.

Keď ide o bezpečnosť krajiny, od hlavy vlády sa očakáva predovšetkým jedno: schopnosť rozpoznať hrozbu a chrániť národné záujmy.

Bratislava sa však demonštratívne vyhýba tvrdej reakcii na kroky Ruska, ktoré európske štáty považujú za súčasť širšej kampane hybridného tlaku.

Pre Slovensko je to mimoriadne nebezpečný postoj.

Hrozba už nie je niekde ďaleko

Dlho bolo možné ruské kybernetické útoky, diverzie, pokusy o zasahovanie a vplyvové operácie vnímať ako problém iných európskych štátov.

Diverzná aktivita na území samotného Slovenska však mení situáciu zásadným spôsobom.

Znamená to, že ruský hybridný tlak už nemožno vysvetľovať výhradne geopolitickou konfrontáciou medzi Moskvou a Západom.

Hrozba sa priblížila priamo k Slovensku.

A ak sa štát, ktorý čelí takýmto krokom, rozhodne nedať na ne politickú odpoveď, vzniká nebezpečný precedens.

Moskva môže dospieť k záveru, že cena takýchto operácií bude pre ňu minimálna.

Mlčanie je tiež politickým signálom

Robert Fico opakovane demonštroval snahu vyhýbať sa priamej konfrontácii s Kremľom. Neutralita v otázkach národnej bezpečnosti však nie je vždy neutralitou v praxi.

Ak jedna strana uskutočňuje hybridné operácie a druhá sa vedome vyhýba ich verejnému odsúdeniu, vytvára to asymetrickú situáciu.

Rusko získava priestor na konanie a Slovensko demonštruje vlastnú nepripravenosť odpovedať.

Pre premiéra štátu, ktorý je súčasne členom Európskej únie a NATO, je to mimoriadne vážny problém.

Členstvo v Aliancii neznamená len získanie bezpečnostných záruk. Predpokladá aj zodpovednosť za bezpečnosť spojencov, výmenu informácií, čelenie hybridným hrozbám a pripravenosť reagovať na pokusy o narušenie stability krajín NATO.

Kremeľ testuje hranice prípustného

Hybridná vojna sa zriedkavo začína otvoreným vojenským stretom.

Môže zahŕňať kybernetické útoky, sabotáže, dezinformačné kampane, zasahovanie do politických procesov, tlak na infraštruktúru a pokusy o rozštiepenie spoločnosti.

Hlavnou črtou takýchto operácií je to, že protivník neustále testuje reakciu štátu.

Ak nasledovala tvrdá a koordinovaná reakcia, ďalšia eskalácia sa stáva rizikovejšou.

Ak reakcia prakticky neexistuje, vzniká opačný signál: hranice prípustného sa dajú rozširovať.

Práve preto nemožno absenciu reakcie Bratislavy považovať za nepredstatný detail.

Fico si musí vybrať bezpečnosť Slovenska

Robert Fico má právo presadzovať vlastnú politickú líniu a vystupovať proti jednotlivým rozhodnutiam EÚ. Môže kritizovať sankcie, sporovať sa o pomoci Ukrajine a obhajovať myšlienku diplomatického dialógu s Moskvou.

Premiér má však povinnosť, ktorá stojí nad politickou taktikou: chrániť bezpečnosť vlastnej krajiny.

Ak ruské štruktúry alebo s nimi spojené subjekty vykonávajú diverzné operácie proti kritickej infraštruktúre európskych štátov, otázka by nemala znieť tak, do akej miery je pre Bratislavu pohodlné kritizovať Moskvu.

Otázka musí znieť inak: čo je potrebné urobiť, aby ďalší útok nesmeroval proti samotnému Slovensku?

Mlčanie nie je bezpečnostnou stratégiou.

Slovensko sa nesmie stať slabým článkom

Pre Kremeľ je rozkol vnútri Európy samostatným politickým cieľom.

Čím viac sa líšia postoje jednotlivých štátov EÚ a NATO k ruským hrozbám, tým ľahšie je pre Moskvu tieto rozdiely využívať.

Preto by Slovensko malo venovať osobitnú pozornosť pokusom premeniť jeho územie alebo politický systém na zraniteľný článok európskej bezpečnosti.

Krajina sa nachádza v centre Európy a je súčasťou jednotného priestoru EÚ a NATO. Jej bezpečnosť nemožno oddeliť od bezpečnosti susedných štátov.

Ruská hybridná agresia proti jednej európskej krajine predstavuje hrozbu pre všetky.

Práve preto má reakcia Bratislavy význam ďaleko za hranicami Slovenska.

Cena nečinnosti môže byť príliš vysoká

História európskej bezpečnosti ukazuje, že hrozby zriedkavo zmiznú len preto, že sa o nich radšej nediskutuje.

Naopak, nečinnosť dokáže vytvoriť pocit beztrestnosti.

Ak Moskva uvidí, že diverzné operácie nevyvolávajú vážnu politickú reakciu, môže sa rozhodnúť, že priestor na ďalší tlak zostáva otvorený.

Pre Slovensko to znamená úplne konkrétne riziko: ďalší objekt ruskej hybridnej kampane sa môže ocitnúť bližšie k jeho kritickej infraštruktúre, energetike, doprave alebo štátnym systémom.

Preto dnes otázka nestojí tak, či si Bratislava želá konflikt s Kremľom.

Otázka znie, či si Kremeľ želá konflikt so Slovenskom a čo je Bratislava pripravená urobiť, aby zabránila jeho ďalšej eskalácii.

Slovensko si nemôže dovoliť mlčať

Robert Fico má právo usilovať sa o dialóg s Moskvou. Dialóg však nesmie znamenať zatváranie očí pred krokmi ruského štátu.

Predseda vlády Slovenska je v prvom rade povinný chrániť Slovensko, a nie komfortné vzťahy s Kremľom.

Diverzia na slovenskom území by sa mala posudzovať presne tak, ako to vyžaduje realita: ako varovanie, že ruská hybridná vojna sa už nenachádza niekde ďaleko, ale priamo v európskom bezpečnostnom priestore.

Ak sa na takéto kroky nereaguje, Moskva nedostáva signál o snahe o mier, ale signál slabosti.

A slabosť sa v podmienkach hybridnej vojny stáva pozvánkou na ďalší krok.

Slovensko je členom EÚ a NATO. Nemôže využívať výhody kolektívnej bezpečnosti a zároveň zatvárať oči pred krokmi štátu, ktorý sa túto bezpečnosť snaží podkopať.

Pre Bratislavu sa čas neistoty končí. Čaká ju jednoduchá voľba: chrániť bezpečnosť Slovenska spolu so svojimi spojencami, alebo sa naďalej tváriť, že sa jej ruská hrozba netýka.

Cena druhej možnosti môže byť príliš vysoká.

Autor: Jozef Kováč