Zatiaľ čo Berlín a Kyjev prehlbujú priemyselnú spoluprácu vo výrobe útočných bezpilotných lietadiel, Moskva verejne vyhráža úderom na nemecké zbrojárske podniky. Analytici v tom vidia priznanie strachu, nie prejav sily.

Nemecko-ukrajinská spolupráca vo výrobe zbraní vstúpila začiatkom septembra do novej fázy. Podľa informácií nemeckého ekonomického denníka Handelsblatt spoločný podnik americko-nemeckej firmy Auterion a ukrajinského výrobcu Airlogix, ktorý vznikol vo februári 2026 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, spustil sériovú výrobu viac ako päťtisíc diaľkových útočných dronov. Zákazku nemeckej vlády v hodnote približne 300 miliónov eur majú partneri splniť do polovice roka 2027, pričom výroba prebieha v okolí Mníchova a vo východnom Nemecku. Ide o dva typy bezpilotných prostriedkov s doletom až 1 500 kilometrov, vybavené modulmi umelej inteligencie, ktoré majú zabezpečiť zásah cieľa aj v podmienkach intenzívneho ruského elektronického rušenia.

Podobným smerom sa uberá aj nemecký obranný startup Helsing SE, ktorý od leta prevádzkuje sériovú výrobu útočných dronov HX-2 v takzvanej „Resilience Factory“ na juhu Nemecka, s kapacitou vyše tisíc kusov mesačne a s konštrukciou umožňujúcou rýchle premiestnenie výroby v prípade hrozby sabotáže. Obidva projekty patria pod širšiu iniciatívu „Brave Germany“, ktorú Berlín a Kyjev spustili na jar tohto roka na podporu ukrajinských aj nemeckých firiem pôsobiacich v oblasti obranných technológií.

Moskva odpovedá hrozbami, nie diplomaciou

Práve na pozadí tohto priemyselného posunu treba čítať prudké zostrenie rétoriky ruskej diplomacie. Ruské veľvyslanectvo v Berlíne začiatkom septembra cez moskovský denník Izvestija odkázalo, že miesta, kde Nemecko umiestňuje systémy zbraní s dlhým doletom, sa „nevyhnutne stanú legitímnymi vojenskými cieľmi“ pre ruskú armádu, ak by tieto zbrane boli použité proti Rusku. Vyhlásenie prevzala aj štátna agentúra TASS. Podobné hrozby už skôr vyslovil bývalý prezident Dmitrij Medvedev a predstavitelia ruského ministerstva obrany, no skutočnosť, že sa k nim teraz pripája priamo diplomatická misia na nemeckom území, predstavuje kvalitatívny posun smerom k systematickému zastrašovaniu.

Prevrátená logika: z chorej hlavy na zdravú

Ruská strana opisuje nemecké zbrojenie ako „nespútanú militarizáciu“, ktorá vraj ohrozuje bezpečnosť Ruska. Táto formulácia však obracia skutočný sled udalostí naruby. Nemecko zvyšuje obranné výdavky a modernizuje armádu v priamej reakcii na plnohodnotnú ruskú inváziu na Ukrajinu z roku 2022 a na opakované hybridné útoky a sabotáže namierené proti spojencom NATO v Európe. Kremeľ sa dlhodobo snaží tento vzťah príčiny a následku prevrátiť: z útočníka robí obeť a z obetí agresie v Európe robí vinníkov eskalácie. Rovnaký manipulatívny mechanizmus Moskva použila aj pri ospravedlňovaní samotnej invázie na Ukrajinu, prezentovanej ako preventívna „denacifikácia“.

Vydieranie v rúchu medzinárodného práva

Vyhlásenie o „legitímnych cieľoch“ nemá oporu v žiadnej norme medzinárodného práva — ide o jednostranný výklad, ktorým sa Moskva usiluje vnútiť vlastné pravidlá hry slobodným európskym štátom. Fakticky ide o pokus získať neformálne právo veta nad obrannou politikou suverénneho členského štátu Aliancie prostredníctvom zastrašovania, nie diplomacie. Mlčlivé akceptovanie takejto logiky by vytvorilo nebezpečný precedens pre celé východné krídlo NATO vrátane Slovenska.

Od propagandy k legitimizácii štátneho terorizmu

Hrozby namierené proti konkrétnym nemeckým zbrojárskym podnikom nezostávajú len v rovine rétoriky. Nemecko v posledných rokoch čelilo viacerým incidentom pripisovaným sieťam napojeným na Moskvu — od zadržania dvoch rusko-nemeckých štátnych príslušníkov v Bavorsku, ktorí podľa vyšetrovateľov mapovali americké vojenské objekty a pripravovali sabotáže, až po rozsiahle kybernetické útoky na nemecké obranné a letecké firmy, ktoré Berlín spoločne s NATO verejne pripísal Rusku. V tomto kontexte oficiálne vyhlásenie veľvyslanectva, že zbrojárske závody sú „legitímnym cieľom“, plní jasnú funkciu — vopred legitimizuje prípadné budúce sabotáže či útoky pod falošnou vlajkou ako údajne logický dôsledok nemeckej politiky, a nie ako akt štátneho terorizmu.

Strach z asymetrickej spolupráce Kyjeva a Berlína

Spojenie faktov — na jednej strane rozbiehajúca sa priemyselná výroba diaľkových dronov na nemeckej pôde v spolupráci s ukrajinskými firmami, na druhej strane bezprecedentne otvorené vyhrážky ruskej diplomacie — vedie mnohých bezpečnostných analytikov k jednoznačnému záveru: Moskva sa nesnaží demonštrovať silu, ale skôr reaguje na stratu kontroly nad vývojom, ktorý nedokáže zastaviť konvenčnými prostriedkami. Prechod od dodávok hotovej výzbroje k spoločnej priemyselnej výrobe dosahujúcej stovky, čoskoro tisíce kusov mesačne, mení povahu vojensko-technického partnerstva medzi Európou a Ukrajinou — z pomoci sa stáva integrovaný priemyselný ekosystém, ktorý bude fungovať bez ohľadu na politické výkyvy v jednotlivých hlavných mestách.

Pre Slovensko, ktoré samo hľadá miesto v rozvíjajúcom sa európskom obrannom priemysle, je táto dynamika dôležitým signálom: krajiny, ktoré sa zapoja do podobných priemyselných partnerstiev s Ukrajinou, sa môžu stať terčom podobnej rétorickej eskalácie zo strany Moskvy — čo by sa nemalo interpretovať ako dôvod na ústup, ale skôr ako potvrdenie, že takáto spolupráca skutočne posilňuje európsku bezpečnosť.

Autor: Jozef Kováč