Nájsť pekný záber v meste zničenom ruskými bombami nie je jednoduché. Dvadsaťjedenročná Violetta Dežynová však práve takúto úlohu plní v ukrajinskom Iziume. Pre miestnu samosprávu vyhľadáva obrazy každodenného života, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach. Zároveň sleduje, ako sa ruská armáda po štyroch rokoch opäť približuje k mestu a jej mladí priatelia postupne odchádzajú.

Ulice Iziumu sú plné vojakov a na niektorých miestach ležia vraky vojenskej techniky. Upravené záhony kontrastujú s vyhorenými a rozbitými bytovkami. „Tu sú budovy zničené, nie je to pekné. Tu je, zdá sa, fontána, ale na druhej strane je zničená budova,“ povedala Dežynová. „Snažím sa nájsť uhly, z ktorých tieto veci nie sú viditeľné.“

Rusko obsadilo Izium, dôležitú bránu do východoukrajinského Donbasu, na začiatku invázie v roku 2022. Mesto okupovalo šesť mesiacov, kým ho ukrajinská armáda počas rýchlej protiofenzívy na jeseň toho istého roka nezískala späť a ruské jednotky nezatlačila približne 60 kilometrov od mesta.

Po oslobodení sa vrátila väčšina z približne 45-tisíc obyvateľov, ktorí v Iziume žili pred inváziou. Medzi nimi bola aj vtedy ešte tínedžerka Dežynová so svojou rodinou. Chceli pomôcť „obnoviť“ zničené mesto. Teraz sú však ruské jednotky opäť približne 30 kilometrov od Iziumu.

Mladá Ukrajinka sa snaží udržiavať pocit normálneho života. Chodí do posilňovne ukrytej v suteréne supermarketu, kde cvičí spolu s vojakmi a ich manželkami. Pri neďalekých výbuchoch si miestni niekedy zahrajú plážový volejbal pri rieke, ktorú Dežynová označuje za „najkrajšie miesto v meste“.

Vojna je však prítomná aj pri tých najobyčajnejších činnostiach. V kancelárii miestnej správy sú popraskané steny a okná prelepené hliníkovou páskou, ktorá má pri výbuchu zabrániť rozletu sklenených črepín. Jedna z mladých pracovníčok si pred zrkadlom nanáša lesk na pery a za oknom sa pritom tiahnu siete na ochranu pred dronmi.V inej úradnej budove sa tóny huslí miešajú so zvukom sirén. Päťdesiatosemročná Tamara Georgina pripravuje miestnosť na svadbu. „Toto je odpor… napriek nepriateľovi. Pracujeme, žijeme, ukazujeme, že sa nevzdávame. Toto je naše mesto a obnovujeme ho,“ povedala.

Ženích, ktorý je vojakom, počas príprav prijal telefonát s varovaním pred prilietajúcou raketou. „Nesmeruje k nám,“ skonštatoval a obrad mohol pokračovať.

Obyvatelia hovoria, že viaceré budovy v Iziume sú „označené“, teda považované za známe ciele ruskej armády. Patria medzi ne aj miesta, kde sa tradične stretávali mladí ľudia, napríklad mestský Palác kultúry. Dežynová preto presviedča úrady, aby obnovili aspoň skatepark. „Ak mladí ľudia odídu, nebude tu vôbec žiadna budúcnosť,“ povedala. „Chcem, aby naša komunita prosperovala. Nechcem, aby zostala… sivá.“

V Iziume stále žije približne 2 000 detí. Školské aktivity sa pre vojnu presunuli do suterénov a pribudli aj hodiny zamerané na „emocionálnu odolnosť“. Dežynovej posledný školský rok prerušila ruská invázia 24. februára 2022. Na nasledujúci deň jej mali doručiť šaty na stužkovú.

Keď dnes prechádza svojou bývalou triedou, stoličky sú pokryté prachom. Počas okupácie ju ruskí vojaci používali ako základňu. S približujúcim sa frontom sa Dežynová s rodičmi opäť rozpráva o tom, či Izium neopustiť. „Musíme o tom premýšľať, ale nechcem,“ povedala. „Bola by to cesta iba jedným smerom.“

Zdroj: pravda.sk