Rusko vytvára novú infraštruktúru na nasadenie úderných bezpilotných lietadiel dlhého doletu. Podľa vyšetrovania denníka The Telegraph boli pozdĺž ruských hraníc s Ukrajinou a Bieloruskom objavené nové odpalovacie objekty a desiatky štartovacích koľajníc. ISW sa domnieva, že rozširovanie tejto infraštruktúry by mohlo Moskve umožniť zvýšiť rozsah vzdušných útokov.

Pre Slovensko to má priamy význam, aj keď krajina nie je hlavným cieľom ruských útokov.

Slovensko sa nachádza v centre stredo- a východoeurópskeho bezpečnostného systému. V jeho susedstve ležia Ukrajina, Poľsko a Maďarsko a slovenský vzdušný priestor je súčasťou jednotného vzdušného priestoru NATO. Akákoľvek zásadná zmena charakteru vojny na Ukrajine sa nevyhnutne odráža na bezpečnosti susedných štátov.

Hlavný problém nespočíva len v dolete ruských bezpilotných lietadiel. Moskva zdokonaľuje samotnú organizáciu vzdušných útokov.

Vytvorenie veľkého počtu odpalovacích plôch umožňuje rozptyľovať bezpilotné lietadlá do rôznych smerov, meniť ich trasy a súčasne vypúšťať veľké množstvo strojov. To komplikuje prácu protivzdušnej obrany a núti brániacu sa stranu udržiavať v neustálej pohotovosti značné sily.

Osobitné obavy vzbudzujú správy o nových reaktívnych (prúdových) variantoch drony „Geraň“. Vyššia rýchlosť znamená skrátenie času medzi zistením cieľa a potrebou prijať rozhodnutie o jeho zničení. Pre protivzdušnú obranu je to zásadný rozdiel: niekoľko minút navyše môže rozhodnúť o tom, či systém stihne cieľ zachytiť.

Zároveň môže Rusko využiť masovosť ako samostatnú zbraň. Aj keď je jednotlivý dron relatívne lacný, jeho zostrelenie si môže vyžadovať použitie drahých rakiet alebo letectva. Pri veľkom počte cieľov tak vzniká ekonomický tlak na brániacu sa stranu.

Práve preto problém ruských bezpilotných lietadiel presahuje hranice Ukrajiny.

NATO už čelí následkom šírenia bezpilotnej hrozby. V posledných týždňoch neznáme drony narušili vzdušný priestor krajín Aliancie. Dňa 14. augusta stíhačka NATO zostrelila bezpilotné lietadlo vo vzdušnom priestore Lotyšska. Už predtým boli ruské vzdušné objekty opakovaným dôvodom na zvýšenú pohotovosť v krajinách východného krídla.

Rastú aj obavy o bezpečnosť kritickej infraštruktúry. Poľsko a pobaltské štáty posilňujú ochranu energetických objektov, plynárenskej infraštruktúry a ďalších potenciálnych cieľov na pozadí obáv z možných diverzií a provokácií.

Pri tom všetkom je dôležité zachovať si chladnú hlavu. Správy o nových ruských základniach sú založené na otvorených zdrojoch, satelitných snímkach a novinárskom vyšetrovaní, pričom niektoré odhady ich možností už boli podrobené kritike. Preto by bolo predčasné tvrdiť, že Rusko už získalo garantovanú schopnosť zasahovať konkrétne mestá NATO.

Strategický trend však vyzerá podstatne vážnejšie než jednotlivé spory o čísla.

Moskva buduje priemyselno-vojenský systém, v ktorom sa bezpilotné lietadlá stávajú masovou zbraňou. Čím viac takýchto strojov sa vyrába, skladuje a vypúšťa, tým ťažšie je pre európske krajiny udržiavať účinnú obranu len pomocou tradičných prostriedkov.

Pre Slovensko to znamená nutnosť vnímať hrozbu dronov ako súčasť spoločnej obrany NATO, a nie výlučne ako ukrajinský problém.

Dronová vojna už mení európsku bezpečnosť. A hlavná otázka pre Bratislavu dnes nespočíva v tom, ako ďaleko dokáže doletieť konkrétny ruský dron. Mnoho dôležitejšie je niečo iné: či je Európa pripravená na situáciu, keď budú takýchto dronov vo vzduchu súčasne desiatky alebo dokonca stovky.

Autor: Jozef Kováč