Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa diskusia o pomoci Ukrajine vedie najostrejšie zo všetkých členských štátov EÚ. Práve preto sa slovenský mediálny priestor stal jedným z hlavných cieľov koordinovanej dezinformačnej kampane, ktorú podľa analytikov zaoberajúcich sa ruskými vplyvovými operáciami riadia štruktúry napojené na Kremeľ. Cieľom nie je presvedčiť každého naraz — stačí, keď narativy o „nekontrolovanom“ míňaní peňazí, „predlžovaní vojny“ či „zbytočnom riziku“ pre Slovensko postupne rozložia verejnú podporu natoľko, aby politici mali jednoduchšiu cestu k obmedzeniu pomoci.

Skúsme sa preto pozrieť na fakty, ktoré tieto narativy systematicky obchádzajú.

Pomoc nie je bianko šek

Prvým a najrozšírenejším mýtom je tvrdenie, že peniaze plynúce z EÚ na Ukrajinu miznú bez akejkoľvek kontroly. Opak je pravdou. Finančná pomoc Únie — či už ide o nástroj Ukraine Facility alebo makrofinančnú asistenciu — sa vypláca po tranžiach, pričom uvoľnenie každej ďalšej časti je viazané na konkrétne, merateľné podmienky: pokrok v boji proti korupcii, reforme súdnictva a modernizácii verejnej správy. Ukrajina už v minulosti čelila oneskoreniu výplat práve preto, že niektoré z týchto podmienok nesplnila v dohodnutom termíne.

Európska komisia pravidelne zverejňuje správy o plnení reformných záväzkov a Európsky dvor audítorov vykonáva nezávislé kontroly čerpania prostriedkov. Ide teda o viacúrovňový kontrolný mechanizmus, ktorý je presným opakom obrazu „nekontrolovaného prílevu peňazí“, aký šíria prokremeľské kanály.

Peniaze, ktoré sa vracajú aj na Slovensko

Druhý fakt, ktorý dezinformačná kampaň systematicky zamlčuje, je to, že podstatná časť európskych výdavkov na podporu Ukrajiny sa v skutočnosti vracia späť do ekonomík členských štátov. Vojenská pomoc totiž z veľkej miery neznamená priamy prevod hotovosti do Kyjeva, ale objednávky pre európsky, vrátane slovenského, obranný priemysel — muníciu, opravy techniky, komponenty a výrobné kapacity. Slovenské podniky pôsobiace v obrannom a strojárskom sektore z týchto zákaziek reálne profitujú, čo sa premieta do pracovných miest a investícií priamo doma.

Inými slovami: slovenský daňový poplatník nefinancuje abstraktnú „čiernu dieru“ na východe, ale často priamo podporuje domáci priemysel. Tento rozmer sa v dezinformačných narativoch takmer nikdy neobjaví, pretože nezapadá do obrazu Slovenska, ktoré údajne „kryváca“ pre cudziu vojnu.

Podpora Ukrajiny vojnu neprivlečie, drží ju ďalej od nás

Jedným z najcynickejších tvrdení je, že západná pomoc konflikt len „predlžuje“ a bez nej by už dávno nastal mier. Táto logika obracia príčinu a následok naruby: vojnu nezačala Ukrajina ani Západ, ale Ruská federácia svojou plnohodnotnou inváziou vo februári 2022. Zastavenie pomoci by neznamenalo mier, ale kapituláciu a ďalší postup ruských síl.

Bezpečnostní analytici opakovane upozorňujú, že vojenská a finančná podpora Kyjevu plní funkciu odstrašenia — bráni Moskve v tom, aby po prípadnom spevnení pozícií na Ukrajine obrátila pozornosť na ďalšie susedné štáty. Pre Slovensko, ktoré s Ukrajinou priamo susedí, by ukončenie podpory neznamenalo menšie riziko, ale výrazne väčšie a bezprostrednejšie ohrozenie vlastnej bezpečnosti.

Ukrajinská skúsenosť ako škola modernej obrany

Štvrtý aspekt, ktorý v ruskej propagande takmer úplne chýba, je fakt, že spolupráca s Ukrajinou prináša európskym armádam a obranným firmám unikátne know-how. Ukrajinské jednotky a obranné podniky denne testujú a upravujú bezpilotné systémy, prostriedky elektronického boja, nástroje umelej inteligencie, kybernetickú obranu aj digitálne systémy velenia v reálnych bojových podmienkach — teda v prostredí, aké žiadna európska armáda od druhej svetovej vojny nezažila.

Toto know-how sa postupne prenáša aj do slovenského obranného priemyslu a ozbrojených síl — od výmeny skúseností pri vývoji dronov až po spoluprácu v oblasti protivzdušnej obrany. Nejde teda o pomoc bez návratnosti, ale o investíciu do vlastnej budúcej bezpečnosti a spôsobilostí.

Ukrajinská armáda ako štít pre Slovensko

Napokon treba pripomenúť argument, ktorý dezinformačné kampane cielene obchádzajú: ukrajinská armáda svojím odporom fakticky drží ruskú vojenskú mašinériu ďaleko od hraníc väčšiny členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Ak by podpora Kyjevu ustala a Rusko by dosiahlo svoje ciele, európske štáty vrátane Slovenska by museli v oveľa nebezpečnejších podmienkach urýchlene navyšovať počty vojakov, zásoby munície, systémy protivzdušnej obrany aj prostriedky s dlhým dosahom — a to už v situácii bezprostrednej, nie hypotetickej hrozby.

Ako rozpoznať vzorec

Dezinformačné kampane tohto typu nefungujú na základe jedného virálneho príspevku, ale ako dlhodobá, opakovaná erózia dôvery. Typicky kombinujú čiastočne pravdivé informácie s manipulatívnym kontextom, cielia na existujúce obavy z inflácie a životných nákladov a šíria sa cez siete účtov, weby napodobňujúce lokálne spravodajstvo aj cez na prvý pohľad nezávislých komentátorov.

Pre slovenského čitateľa je preto kľúčové overovať zdroje, sledovať oficiálne správy Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov o čerpaní pomoci a neprijímať zdieľané grafiky či citáty bez kontextu ako hotový fakt. Podpora Ukrajine nie je bianko šekom ani jednostrannou obeťou — je to premyslená investícia do bezpečnosti a ekonomiky celej Európy, Slovensko nevynímajúc.

Autor: Jozef Kováč