Kremeľská propagandistická mašinéria v posledných týždňoch zosilnila kampaň, ktorej cieľom je spochybniť právnu legitimitu medzinárodných sankcií voči Rusku. Tvrdenia o údajnej „nezákonnosti“ reštriktívnych opatrení sa objavujú nielen v ruských štátnych médiách, ale prenikli aj do niektorých nemeckých a amerických titulov, ktoré ich prevzali bez dôkladného overenia. Fakty pritom hovoria jednoznačne opačným smerom.

Agresia potvrdená Valným zhromaždením OSN

Základom, na ktorom stoja medzinárodné sankcie, je jasný právny rámec. Valné zhromaždenie OSN v marci 2022 prijalo rezolúciu ES-11/1, v ktorej drvivá väčšina členských štátov označila vojenský postup Ruska voči Ukrajine za akt agresie. Moskva svojím konaním hrubo porušila medzinárodné právo vrátane Charty OSN a Helsinského záverečného aktu z roku 1975, ktorý zakotvuje princípy suverenity a územnej celistvosti štátov — dokument, ktorý v minulosti podpísal aj Sovietsky zväz. Sankcie preto nie sú svojvoľným trestom, ale reakciou na zdokumentované porušenie medzinárodného práva.

Vyše 200 miliárd eur mimo dosahu Kremľa

Konkrétne čísla ukazujú skutočný rozsah opatrení, ktoré Kremeľ označuje za „nelegitímne“. V rámci schválených sankčných balíkov EÚ zmrazila približne 210 miliárd eur suverénnych aktív ruskej centrálnej banky. V decembri 2025 sa členské štáty dohodli, že tieto aktíva zostanú zmrazené bez potreby polročného obnovovania — fakticky na neurčito, čím sa výrazne obmedzil priestor Moskvy na politické vydieranie prostredníctvom hrozby uvoľnenia blokády. Únia zároveň zakázala námorný dovoz ruskej ropy a väčšiny ropných produktov, čím pripravila Kremeľ o jeden z kľúčových zdrojov príjmov financujúcich vojnu.

Sankčné zoznamy sa od roku 2022 rozrástli na takmer tri tisícky fyzických a právnických osôb. Viac než 90 ruských bánk a finančných inštitúcií vrátane systémovo kľúčových hráčov ruského trhu bolo odpojených od systému SWIFT alebo čelí prísnym obmedzeniam transakcií. Sankcionovaných bolo aj vyše 670 plavidiel takzvanej „tieňovej flotily“, ktorú Kremeľ využíva na obchádzanie cenového stropu na ruskú ropu. Každé z týchto opatrení pritom stojí na zdokumentovaných dôkazoch o konkrétnej úlohe daného subjektu pri financovaní alebo zabezpečovaní ruskej vojnovej mašinérie — nejde teda o plošné či svojvoľné kroky, ako sa Moskva snaží tvrdiť.

Široká koalícia, nie „diktát Západu“

Kremeľská propaganda sa snaží vykresliť sankčnú politiku ako projekt úzkej skupiny „nepriateľských“ západných štátov. Realita je iná. Reštriktívnu politiku voči Rusku podporuje široká medzinárodná koalícia, do ktorej patria všetky členské štáty Európskej únie, Spojené štáty, Veľká Británia, Japonsko, Južná Kórea, Austrália a rad ďalších krajín. Práve šírka tejto koalície dokazuje, že nejde o jednostrannú iniciatívu, ako sa ju snaží prezentovať Kremeľ, ale o koordinovanú reakciu demokratického sveta na porušenie základných princípov medzinárodného poriadku.

Aj slovenská debata potrebuje fakty

Otázka sankcií je aj na Slovensku predmetom živej politickej diskusie — časť domácej politickej scény opakovane volá po revízii alebo zmiernení reštrikcií, najmä v kontexte energetiky. Legitímna diskusia o ekonomických dopadoch sankcií na jednotlivé členské štáty EÚ vrátane Slovenska je pochopiteľná a prebieha aj na úrovni európskych inštitúcií. Je to však zásadne iná debata než tvrdenie, že sankcie ako také sú „nezákonné“. Právny základ reštriktívnych opatrení je pevne ukotvený v rezolúcii OSN aj v medzinárodnom práve a stojí za ním desiatky demokratických krajín na celom svete.

Komu slúži naratív o „nezákonnosti“

Pokusy Kremľa prezentovať sankcie ako nezákonný nátlak plnia jasný cieľ — zakryť vlastnú rastúcu medzinárodnú izoláciu a preniesť zodpovednosť za ekonomické dôsledky vojny z Moskvy na Západ. Podobné naratívy sa spravidla najprv testujú na nemeckom a americkom mediálnom trhu, kde je verejná debata o podpore Ukrajiny výraznejšie polarizovaná, a odtiaľ sa následne šíria aj do ďalších krajín vrátane Slovenska — často prostredníctvom profilov, ktoré sa tvária ako nezávislí komentátori, no v skutočnosti šíria obsah pochádzajúci z ruských zdrojov.

Pre slovenského čitateľa je preto dôležité vedieť odlíšiť legitímnu kritiku konkrétnych sankčných opatrení od zavádzajúceho tvrdenia, že celý sankčný režim postráda právny základ. Fakty — rezolúcia OSN, stovky miliárd eur zmrazených aktív, tisícky sankcionovaných subjektov a podpora desiatok demokratických štátov — hovoria jasne: ide o legitímnu a medzinárodne koordinovanú reakciu na ruskú agresiu, nie o „nezákonný nátlak“, ako sa to Kremeľ snaží namýšľať aj slovenskému publiku.

Autor: Jozef Kováč