Slovalco skončilo, U. S. Steel Košice roky zápasí s vysokými nákladmi na energie. Dostavba Chmeľnickej jadrovej elektrárne na západe Ukrajiny sa môže stať jedným z faktorov, ktoré situáciu energeticky náročného priemyslu na Slovensku dokážu zmeniť.

Príbeh hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom je na Slovensku dobre známy: firma po rokoch varovaní pred vysokými cenami elektriny nakoniec v roku 2022 ukončila primárnu výrobu hliníka a zostalo len recyklačné centrum. U. S. Steel Košice sa v uplynulom období opakovane potýkal s odstávkami vysokých pecí a hospodárskymi stratami, pričom náklady na energie patria medzi kľúčové témy, ktoré firma otvorene komunikuje. Za oboma prípadmi stojí ten istý menovateľ – vysoká a nepredvídateľná cena elektriny, ktorá znevýhodňuje energeticky náročnú výrobu na Slovensku voči konkurencii mimo EÚ.

Práve v tomto kontexte naberá na váhe téma, o ktorej sa na Slovensku zatiaľ hovorí menej, než by si zaslúžila: dostavba blokov č. 3 a 4 Chmeľnickej jadrovej elektrárne na západe Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom. Ide o rozostavané bloky, ktorých výstavba sa začala ešte v 80. rokoch a opakovane sa zastavovala – naposledy pre nedoriešenú dodávku reaktorových nádob z Bulharska. Podľa vyjadrení ukrajinskej ministerky energetiky Svitlany Hryňčukovej sa dnes zvažujú aj alternatívne technické riešenia. Projektovaný cieľ je ale známy: približne 2 200 MW nového inštalovaného výkonu a rádovo 15 miliárd kWh dodatočnej ročnej výroby.

Čo by to znamenalo pre slovenský priemysel

Ukrajinská jadrová výroba má nízky podiel paliva v cene elektriny a je oveľa menej citlivá na výkyvy cien plynu a uhlia než tepelná výroba. Ak by sa jej časť po posilnení cezhraničných prepojení dostala na regionálny trh, mohla by – v závislosti od objemu a prenosovej kapacity sietí – tlmiť špičkové veľkoobchodné ceny elektriny práve v hodinách, keď dnes cenu určuje najdrahšia plynová elektráreň v sústave. Pre veľkoodberateľov typu Slovalco či U. S. Steel Košice by dlhodobé kontrakty na dodávku stabilnej ukrajinskej jadrovej elektriny mohli znamenať práve to, čo im dnes najviac chýba: predvídateľnosť nákladov na roky dopredu, nie len momentálnu nižšiu cenu.

Nejde len o lacnejšiu elektrinu, ale o jej predvídateľnosť na horizonte niekoľkých rokov – presne to, čo energeticky náročným podnikom na Slovensku dlhodobo chýba.

Slovensko-ukrajinské prepojenie ako poistka pre susedné Maďarsko aj pre nás

Slovensko má v tomto príbehu aj špecifickú geografickú a technickú úlohu. Cez slovensko-ukrajinské a slovensko-maďarské sieťové prepojenia môže dodatočná ukrajinská jadrová výroba pomáhať pokrývať výpadky u susedov – typicky Maďarska, ktoré je dlhodobo výrazným čistým dovozcom elektriny a kde odstávky na jadrovej elektrárni Paks alebo pokles solárnej výroby pravidelne zvyšujú tlak na dovoz. Slovensko tak môže byť nielen príjemcom, ale aj tranzitnou a balančnou križovatkou tokov elektriny medzi Ukrajinou a strednou Európou.

Slovenskí energetici navyše rozumejú technológii VVER lepšie než väčšina Európy – veď presne tento typ reaktorov prevádzkuje aj Slovensko na Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach. To je konkurenčná výhoda aj pre slovenské firmy z oblasti energetického strojárstva a elektrotechniky, ktoré by sa mohli zapojiť do modernizácie prenosových sietí, rozvodní a ochranných systémov, potrebných na to, aby dodatočná ukrajinská výroba mohla reálne prúdiť do regiónu. Investície do integrácie ukrajinskej energetiky sa tak môžu čiastočne vracať späť do slovenského priemyslu formou zákaziek.

Jadro ako doplnok, nie konkurent obnoviteľných zdrojov

Dôležitý je aj systémový argument: synchrónne turbogenerátory ukrajinských jadrových blokov dodávajú do siete fyzickú zotrvačnosť a ďalšie systémové služby, ktorých význam rastie s tým, ako pribúda veternej a slnečnej výroby závislej od počasia. Ukrajinská jadrová generácia tak nekonkuruje rozvoju obnoviteľných zdrojov v EÚ, skôr ho dopĺňa – stabilná základná výroba umožňuje zvyšovať podiel OZE bez toho, aby bolo nutné držať rovnako veľké záložné uhoľné či plynové kapacity. K tomu môžu prispieť aj ukrajinské prečerpávacie vodné elektrárne, predovšetkým Dnestrovská, ktorá dokáže akumulovať elektrinu v čase nízkeho dopytu a vracať ju do siete v špičke.

Realistické očakávania

Treba byť pri tejto téme triezvy. Dostavba blokov č. 3 a 4 nemá dosiaľ definitívne uzavretú dodávateľskú zmluvu na reaktorové zariadenie, harmonogram sa opakovane posúva a časť novej výroby si najprv vyžiada samotná povojnová obnova Ukrajiny. Reálny export do sietí strednej Európy bude navyše limitovaný fyzickou kapacitou cezhraničných vedení, ktorej rozšírenie si vyžiada roky investícií a povoľovacích konaní na oboch stranách hranice.

Napriek tomu ide o tému, ktorú Slovensko – ako krajina s vlastnou jadrovou tradíciou, priamym hraničným prepojením na Ukrajinu a energeticky náročným priemyslom bojujúcim o prežitie – nemôže dovoliť si nechať bez povšimnutia.

Autor: Jozef Kováč