Francúzske spravodajské služby odhalili sieť napojenú na ruskú rozviedku, ktorá pomocou sfalšovaných dokumentov, klonovaných spravodajských webov a umelej inteligencie šíri klamlivé kauzy o politikoch nepohodlných Kremľu. Cieľom nie je len jeden človek — ide o dôveru celej spoločnosti vo volebný proces.

Necelý rok pred francúzskymi prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať na jar 2027, čelí Paríž rozsiahlej dezinformačnej operácii, ktorú francúzske úrady pripisujú sieti napojenej na ruské spravodajské služby. Podľa zdroja z bezpečnostných zložiek, na ktorý sa odvoláva agentúra AFP, francúzsky Generálny sekretariát pre obranu a národnú bezpečnosť (SGDSN) identifikoval kampaň zameranú na europoslanca Raphaëla Glucksmanna, jedného z najhlasnejších kritikov Kremľa vo francúzskej politike a možného kandidáta na Elyzejský palác.

Operácia sa pripisuje sieti známej ako Storm-1516, ktorú bezpečnostní analytici aj francúzska vládna agentúra Viginum už skôr spojili s ruskou vojenskou rozviedkou GRU. Táto sieť má na konte vyše dvesto dezinformačných operácií namierených proti európskym krajinám od roku 2023.

Klonovaný web a falošné video

Jadrom operácie proti Glucksmannovi je podvrhnutý web, ktorý takmer dokonale napodobuje francúzsky ľavicový server Blast. Na tomto klone sa objavil zmanipulovaný video materiál, ktorý mal dokazovať, že novinárka Léa Salamé, Glucksmannova partnerka, sa pokúšala uplácať francúzske médiá, aby vylepšila obraz svojho partnera pred voľbami. Tvorcovia kampane podľa zistení francúzskych úradov použili sfalšované dokumenty, vydávali sa za skutočných, uznávaných novinárov a nasadili aj nástroje umelej inteligencie, aby materiál pôsobil vierohodne.

Glucksmann celú vec verejne potvrdil so slovami, že „ruské bezpečnostné služby začali operácie na destabilizáciu volebnej kampane 2027″. Podľa neho je cieľom takýchto kampaní „prinútiť kompletnú lož, aby sa stala virálnou“, a tým poškodiť osoby, ktoré Kremľu prekážajú.

Nejde o ojedinelý incident, ale o opakujúci sa vzorec: rovnaká sieť už predtým zaútočila na centristického expremiéra Édouarda Philippa šírením klamlivých správ o jeho zdravotnom stave a je podozrivá aj z kampane, ktorá falošne spájala prezidenta Emmanuela Macrona s usvedčeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Klonovanie médií ako nová taktika

Prípad Glucksmanna dobre ilustruje, ako sa metódy ruských spravodajských operácií posúvajú. Namiesto priameho šírenia propagandy na okrajových kanáloch sieť buduje kópie dôveryhodných európskych médií — pri útoku na Macrona to bol denník France-Soir, pri Glucksmannovi server Blast. Cieľom je nielen zdiskreditovať konkrétnu osobu, ale zároveň podkopať dôveru verejnosti v nezávislé médiá ako také: ak čitateľ nedokáže s istotou rozoznať pravý web od falzifikátu, začne pochybovať o vierohodnosti spravodajstva vo všeobecnosti.

Tento prístup zapadá do dlhodobého vzorca ruských operácií voči Francúzsku. Moskva bola podľa francúzskych aj medzinárodných pozorovateľov opakovane podozrievaná zo snáh ovplyvniť tamojšie volebné procesy — od hackerského úniku e-mailov Macronovej kampane pred voľbami v roku 2017, cez obvinenia z vplyvových operácií počas predčasných parlamentných volieb v roku 2024, až po varovanie organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá pred komunálnymi voľbami v marci 2026 upozornila na desiatky po francúzsky písaných dezinformačných webov napodobujúcich štýl regionálnych a celoštátnych médií a šíriacich narratívy blízke Kremľu.

Le Penová a tieň Moskvy

Kontext celej kauzy je o to citlivejší, že hlavnou favoritkou nadchádzajúcich prezidentských volieb zostáva podľa prieskumov Marine Le Penová, líderka krajne pravicového Národného zoskupenia (Rassemblement National), ktorá o post hlavy štátu uchádza už štvrtýkrát. Jej strana má dlhodobo zdokumentované väzby na Moskvu — najznámejší je úver od banky napojenej na Kremeľ, ktorý francúzska krajná pravica čerpala v minulej dekáde na financovanie kampane.

Na oficiálnej úrovni sa Národné zoskupenie od povesti proruskej sily v posledných rokoch snaží dištancovať. Le Penová aj predstavitelia strany verejne odsudzujú ruskú agresiu proti Ukrajine a odmietajú nálepku kremeľskej bábky. Kritici aj analytici bezpečnostnej scény však upozorňujú, že hlasovacie záznamy strany v Európskom parlamente aj dlhodobá rétorika k sankciám voči Rusku zostávajú poznačené rozpormi — a že destabilizácia jej politických konkurentov sieťami napojenými na ruskú rozviedku nahráva práve tomu politickému táboru, ktorý sa Kremľu dlhodobo javí ako najprijateľnejšia varianta francúzskej politiky.

Prečo by to malo zaujímať aj slovenského čitateľa

Francúzsko nie je jediným cieľom. Podobné operácie — klonovanie spravodajských webov, nasadenie AI generovaného obsahu, cielené kampane pred voľbami — francúzske aj európske bezpečnostné agentúry zaznamenávajú opakovane naprieč celou Európskou úniou, vrátane strednej Európy. Prípad Glucksmanna preto slúži aj ako varovný signál pre Slovensko: metódy, ktoré Kremeľ testuje vo Francúzsku, sa v obmenenej podobe môžu objaviť aj v domácej predvolebnej kampani. Odhalenie podobných operácií závisí od schopnosti bezpečnostných zložiek, novinárov aj verejnosti rýchlo rozoznať rozdiel medzi legitímnym spravodajstvom a jeho dokonale napodobenou kópiou.

Francúzske úrady zatiaľ operáciu proti Glucksmannovi oficiálne nekomentovali nad rámec potvrdenia, že vyšetrovanie prebieha a že sfalšovaný web bol po sťažnosti skutočného prevádzkovateľa servera Blast stiahnutý. Ruská strana obvinenia z vmiešavania sa do volieb dlhodobo odmieta ako nepodložené.

Autor: Jozef Kováč