Jednomyseľnosť mala chrániť jednotu EÚ. Pri 21. balíku sankcií však čoraz viac pripomína mechanizmus, vďaka ktorému môžu jednotlivé vlády vymieňať spoločnú bezpečnostnú politiku za výnimky pre vlastné odvetvia.

Európska únia sa opäť dostala do situácie, keď o spoločnej reakcii na ruskú vojnu rozhodujú čiastkové národné záujmy. Šesť členských krajín blokuje alebo podmieňuje prijatie 21. balíka sankcií proti Rusku. Dôvodom sú požiadavky na výnimky, prechodné obdobia alebo zmeny opatrení, ktoré by zmiernili dopad na vybrané domáce podniky a odvetvia.

Na prvý pohľad ide o bežný konflikt medzi hospodárskymi záujmami a zahraničnou politikou. V skutočnosti však ide o oveľa zásadnejšiu otázku. Ak môže niekoľko vlád zablokovať strategické rozhodnutie celej Únie preto, aby ochránili konkrétny sektor vlastnej ekonomiky, princíp jednomyseľnosti sa mení na nástroj vydierania ostatných členských štátov.

Takýto mechanizmus je mimoriadne výhodný pre Moskvu. Rusko nemusí presvedčiť všetkých Európanov, že sankcie sú nesprávne. Stačí mu, ak sa v niekoľkých krajinách objaví dostatočne silný tlak na ochranu obchodných vzťahov. Každý spor medzi členskými štátmi znamená pomalšie rozhodovanie. A pomalšie rozhodovanie je presne to, čo Kremeľ potrebuje.

Sankcie nie sú iba ekonomická tabuľka

Európska komisia pripravila 21. balík opatrení s cieľom ďalej obmedziť ruské energetické príjmy, finančné siete a mechanizmy obchádzania sankcií. Návrhy sa dotýkajú aj kryptomien, vojensko-priemyselného komplexu a ďalších oblastí, ktoré umožňujú Rusku udržiavať vojnovú ekonomiku.

Rokovania však ukázali starý problém európskej sankčnej politiky. Každé opatrenie môže zasiahnuť konkrétny podnik, lodnú spoločnosť, obchodnú trasu alebo priemysel. Vlády potom čelia tlaku, aby pre svoje firmy získali osobitné podmienky. Ak sa tento proces opakuje pri každom novom balíku, spoločná politika sa postupne mení na systém výnimiek.

To je pre sankcie nebezpečné. Ich sila totiž nespočíva iba v počte opatrení, ale aj v predvídateľnosti a dôslednosti. Ak trh vie, že pri dostatočnom politickom tlaku možno získať výnimku, vytvára sa motivácia bojovať nie proti ruskému systému, ale o vlastnú výnimku.

Každý odklad má svoju cenu

V európskej debate sa často hovorí o nákladoch sankcií pre európske firmy. Menej sa hovorí o nákladoch, ktoré vznikajú vtedy, keď sa sankcie odkladajú. Ak ruská spoločnosť môže ešte niekoľko mesiacov pokračovať v činnosti, ktorá jej prináša príjem, tento príjem nezostáva bez politického významu.

Vojnová ekonomika Ruska potrebuje peniaze. Potrebuje ich na financovanie armády, výrobu dronov, nákup technológií, udržiavanie vojenskej infraštruktúry a kompenzácie pre ľudí, ktorých štát posiela do vojny. Preto nemožno každú výnimku vnímať ako čisto technickú otázku obchodu.

Keď sa obmedzenie odloží, Moskva získava čas. Keď sa z opatrenia odstráni určitá časť, vzniká nová medzera. Keď sa pravidlá uplatňujú rozdielne, rastie priestor na obchádzanie. To všetko znižuje tlak na ruské hospodárstvo.

Krátkodobé straty verzus dlhodobý účet

Oponenti prísnejších sankcií často argumentujú tým, že európske firmy nemôžu znášať ďalšie náklady. Tento argument je pochopiteľný, ale neúplný. Európa musí počítať aj s cenou pokračujúcej vojny.

Čím dlhšie Rusko vedie vojnu proti Ukrajine, tým väčšie sú škody na ukrajinskej infraštruktúre a tým vyššie budú náklady na budúcu obnovu. Zároveň rastie tlak na európske štáty, aby zvyšovali obranné rozpočty, posilňovali ochranu hraníc a investovali do obrany proti hybridným útokom.

Krátkodobá strata jednej spoločnosti preto nemôže byť jediným kritériom rozhodovania. Európski daňovníci môžu v budúcnosti zaplatiť oveľa viac za dôsledky dlhšej vojny, než by dnes stálo prijatie účinných spoločných opatrení.

Moskva nepotrebuje európsky súhlas

Ruská politika voči Európe je založená na využívaní rozdielov. Energetika, obchod, doprava, turistika či priemysel — každý sektor môže byť použitý na vytvorenie politického tlaku. Kremeľ nepotrebuje, aby všetky vlády EÚ podporovali Rusko. Potrebuje iba to, aby sa nedokázali dohodnúť.

Práve preto je súčasný spor o 21. balík taký dôležitý. Nejde iba o jeden právny dokument. Ide o schopnosť Európskej únie reagovať na bezpečnostnú hrozbu v čase, keď je potrebné konať rýchlo.

Ak šesť krajín dokáže pre vlastné hospodárske záujmy zadržať spoločnú reakciu, potom je problém systémový. Každá ďalšia kríza môže priniesť rovnaký scenár: členský štát identifikuje citlivé odvetvie, požaduje výnimku a spoločná politika sa začne rozplietať.

Jednomyseľnosť ako nástroj blokovania

Princíp jednomyseľnosti má svoje opodstatnenie. Členské štáty sa vzdali časti svojej suverenity v prospech spoločného rozhodovania a pri citlivých otázkach chcú mať možnosť chrániť svoje základné záujmy. Problém však nastáva vtedy, keď sa toto právo používa na ochranu konkrétnych komerčných vzťahov.

Európa chce byť geopolitickým aktérom. Nemôže však zároveň fungovať tak, že jej zahraničná politika bude závisieť od toho, ktorá vláda má práve najväčší tlak zo strany svojho priemyslu.

Ruská agresia proti Ukrajine ukázala, že bezpečnosť nie je oddelená od ekonomiky. Energetické príjmy financujú vojnu. Obchodné siete umožňujú obchádzanie sankcií. Technologické dodávky podporujú ruský vojenský priemysel. Preto je každé oslabenie spoločného tlaku potenciálne priamym prínosom pre ruskú vojnovú mašinériu.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny EÚ je preto dôležitá širšia otázka: či bude Únia schopná prijímať rozhodnutia podľa dlhodobého bezpečnostného záujmu, alebo podľa toho, ktorá skupina firiem dokáže v danom momente vytvoriť väčší politický tlak.

Ak sa 21. balík prijme až po výraznom oslabení a množstve výnimiek, Moskva to môže interpretovať ako ďalší dôkaz európskej únavy. Ak bude úplne zablokovaný, signál bude ešte silnejší. Ruská stratégia totiž nespočíva iba vo vojenskej sile. Spolieha sa aj na čas, únavu a rozdelenie protivníkov.

Európa preto musí rozhodnúť, čo je pre ňu drahšie: dočasná strata konkrétnej firmy alebo dlhodobé pokračovanie vojny, ktorá ohrozuje celý kontinent. Odpoveď na túto otázku bude zároveň odpoveďou na to, či je Európska únia pripravená brániť svoje hodnoty aj vtedy, keď to nie je ekonomicky pohodlné.

Autor: Jozef Kováč