Rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru otvoriť ruským športovcom širší prístup k medzinárodným súťažiam sa stalo jednou z najdiskutovanejších tém v Európe. Obzvlášť ostro sa táto otázka vníma v krajinách strednej Európy, ktoré pozorne sledujú vojnu na Ukrajine.

Za štyri roky bojov Rusko neukončilo svoju vojenskú kampaň a útoky na ukrajinské mestá naďalej pokračujú. Na tomto pozadí mnohí považujú rozhodnutie MOV za politický signál, ktorý presahuje rámec športu.

Prezidentka MOV Kirsty Coventry vyhlásila, že športovci by nemali niesť zodpovednosť za činy svojich vlád. Kritici však pripomínajú, že ruský športový systém je úzko prepojený so štátom. Mnohí športovci majú zmluvy s armádou alebo bezpečnostnými zložkami a športové víťazstvá využíva ruská moc ako prvok štátnej propagandy.

Obzvlášť veľa otázok vyvoláva rozhodnutie upustiť od dodatočných previerok športovcov zameraných na ich väzby s vojenskými štruktúrami a podporu vojny.

Na Slovensku, kde spoločenská diskusia o ruskej agresii zostáva jednou z najostrejších v EÚ, sa rozhodnutie MOV vníma nejednoznačne. Jedni hovoria o zachovaní olympijských princípov, iní si myslia, že šport nemôže existovať izolovane od reality, kým vojna pokračuje.

Kritici varujú, že Kremeľ nepochybne využije návrat športovcov ako informačný nástroj na demonštráciu postupného obnovovania medzinárodnej legitimity Ruska.

A v tom prípade už nebudú smerovať otázky na MOV alebo samotné Rusko, ale na každého, s koho tichým súhlasom sa agresor vracal do civilizovaného prostredia Európy a celého sveta.

Autor: Jozef Kováč