Parížska diplomacia po prvý raz verejne pomenovala jednotku ruskej tajnej služby stojacu za desaťročnou kybernetickou špionážou. Medzi krajinami zasiahnutými tou istou sieťou figuruje aj Slovensko — a slovenská firma ESET zohrala pri odhaľovaní stopy kľúčovú úlohu.

Francúzske Centrum pre koordináciu kybernetických kríz (C4) — združujúce kybernetickú agentúru ANSSI, vnútornú a zahraničnú spravodajskú službu DGSI a DGSE, Generálne riaditeľstvo pre zbrojenie (DGA) a Kybernetické velenie armády (COMCYBER) — 13. júla 2026 zverejnilo správu, ktorá oficiálne pripisuje dlhoročnú kybernetickú kampaň proti francúzskym štátnym inštitúciám 16. centru ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), konkrétne jeho jednotke 61240 zodpovednej za operácie voči Francúzsku. Kampaň využíva nástroj známy ako Turla — v odbornej komunite nazývaný aj Snake, Uroburos, Secret Blizzard alebo Ceres — aktívny minimálne od roku 2004.

Podľa správy boli terčmi útokov e-mailové účty francúzskeho ministerstva ozbrojených síl od roku 2017, sieť ministerstva zahraničných vecí a francúzskeho veľvyslanectva v Moskve v roku 2018, server jednej z inštitúcií justičného sektora v roku 2019, a napokon vo februári 2025 výskumný ústav špecializovaný na citlivé technológie spojené s francúzskym obranným priemyslom, z ktorého útočníci vyexfiltrovali rozsiahle množstvo dát. Francúzska strana zdôrazňuje, že nejde o finančne motivovanú kriminalitu, ale o systematický spravodajský zber informácií pokračujúci dlhé roky.

Slovenská stopa v prípade

Súvislosť so Slovenskom nie je len geopolitická, ale aj technická. Slovenská kybernetická bezpečnostná spoločnosť ESET už skôr identifikovala v sieti ministerstva zahraničných vecí jedného z európskych štátov a na troch jeho diplomatických misiách na Blízkom východe malvér označovaný LunarWeb a LunarMail, ktorý bol následne spájaný práve so skupinou Turla naviazanou na 16. centrum FSB. Slovenskí analytici tak patria medzi tých, ktorí desaťročia trvajúcu kampaň pomáhali zadokumentovať zvnútra.

Samotné Slovensko sa navyše priamo objavuje medzi krajinami, ktoré Rada EÚ 13. júla 2026 označila za ciele operácií 16. centra FSB — spolu s Francúzskom, Nemeckom, Poľskom, Cyprom, Holandskom, Rakúskom, Rumunskom a Fínskom. Podľa vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ Kaje Kallasovej jednotka riadi viacero hackerských skupín vrátane Turly a je zodpovedná za infiltráciu vládnych sietí a sabotáž kritickej infraštruktúry naprieč členskými štátmi i na Ukrajine.

Ak sa sieť napojená na to isté centrum FSB dokázala dostať k e-mailom francúzskeho ministerstva obrany aj do sietí diplomatických misií na Blízkom východe, otázka neznie, či sa dotýka aj Slovenska — ale do akej hĺbky.

Diplomatická odpoveď a sankcie

Francúzske ministerstvo pre Európu a zahraničné veci 18. júla predvolalo ruského dočasného chargé d’affaires v Paríži, aby mu tlmočilo „najrozhodnejšie odsúdenie“ škodlivej kybernetickej činnosti Ruska namierenej proti Francúzsku aj „mnohým jeho európskym partnerom“. Francúzsko zdôraznilo, že spolu s partnermi bude naďalej využívať „všetky dostupné prostriedky“ na predchádzanie, odstrašovanie a reakciu na destabilizačné aktivity.

V ten istý deň, 13. júla, Európska únia a Spojené kráľovstvo vôbec prvýkrát spoločne uvalili kybernetické sankcie — EÚ na deväť fyzických osôb a štyri subjekty, Londýn na dvadsaťštyri mien. Samotné 16. centrum FSB sa síce na sankčnom zozname priamo neocitlo, no politický signál je jednoznačný: Európa sa po rokoch mlčania rozhodla verejne pomenovať konkrétnu zložku ruskej tajnej služby ako zdroj sústavných útokov na kritickú infraštruktúru a štátne inštitúcie kontinentu.

Prečo verejné pomenovanie útočníka nestačí

Verejná atribúcia zo strany Paríža a spoločný sankčný krok EÚ a Spojeného kráľovstva sú dôležitým signálom pre medzinárodné spoločenstvo — po prvýkrát je konkrétna zložka FSB pomenovaná verejne a s konkrétnymi dôkazmi. No samotné pomenovanie viníka bez systémových opatrení nestačí. Slovensko, podobne ako ďalšie stredoeurópske štáty, čelí rovnakej sieti hrozieb, no na rozdiel od Francúzska nedisponuje porovnateľnými kapacitami vlastných spravodajských a kybernetických zložiek. Práve preto prípad zdôrazňuje potrebu konsolidovanej európskej odpovede — zdieľania spravodajských informácií, spoločných kapacít na detekciu narušení a koordinovaného sankčného mechanizmu, ktorý presahuje jednorazové gestá jednotlivých vlád.

Zdokumentované incidenty, ktoré teraz spravodajské služby členských štátov spoločne potvrdili, ukazujú, že operácie 16. centra FSB nie sú obmedzené na diplomatické alebo vojenské ciele. Siahajú od národnej bezpečnosti až po energetiku a bežný život Európanov — vrátane Slovákov, ktorých krajina sa priamo ocitla na zozname zasiahnutých štátov.

Autor: Jozef Kováč