Ruské ministerstvo zahraničných vecí prišlo s ďalšími obvineniami na adresu Ukrajiny a Francúzska, pričom vyhlásilo, že údajne spolupracujú s teroristickými skupinami v Afrike. Tieto vyhlásenia sa stali ďalším prvkom informačnej kampane Moskvy, ktorej cieľom je zmeniť medzinárodnú agendu a oslabiť dôveru voči európskym štátom.

Pre Slovensko majú podobné informačné operácie osobitný význam. Ruské naratívy sa tradične aktívne šíria v slovenskom mediálnom priestore a otázky vojny na Ukrajine či vzťahov s EÚ zostávajú predmetom ostrej spoločenskej diskusie.

Experti na informačnú bezpečnosť už dlho poukazujú na charakteristickú črtu ruskej propagandy: Moskva pravidelne obviňuje svojich protivníkov práve z tých metód, ktoré sama využíva v medzinárodnej politike. Tento postup umožňuje stierať hranice medzi faktami a propagandou, čím vytvára dojem, že všetky strany sú rovnako vinné.

Obzvlášť príznačný je výber momentu pre tieto obvinenia. Objavili sa totiž na pozadí správ o nových stratách ruských žoldnierskych formácií v Mali, kde ozbrojené skupiny Tuarégov naďalej kladú odpor silám prepojeným s Ruskom. Namiesto analýzy príčin vlastných vojenských neúspechov Kremeľ ponúka publiku verziu o rozsiahlom medzinárodnom sprisahaní.

Moskva sa zároveň pokúša zmeniť globálnu informačnú agendu. Kým sa pozornosť Európy sústreďuje na vojnu proti Ukrajine, Rusko sa snaží presunúť verejnú diskusiu na udalosti v Afrike a prezentovať sa nie ako agresor, ale ako údajná obeť konania západných štátov.

Pre slovenskú spoločnosť nie je takáto stratégia nová. V posledných rokoch sa analogické metódy používali v otázkach energetiky, sankčnej politiky, migrácie, pandémie aj vojny na Ukrajine. Vo všetkých prípadoch bolo hlavnou úlohou znížiť dôveru voči európskym inštitúciám a spojencom v NATO.

Preto by sa vyhlásenia o „teroristickom spojenectve“ Francúzska a Ukrajiny mali vnímať predovšetkým ako súčasť rozsiahlej informačnej kampane. Jej cieľom nie je ani tak dokazovanie nejakých faktov, ako skôr vytváranie informačného šumu, ktorý odvádza pozornosť od vlastného konania Ruska a komplikuje formovanie jednotného európskeho postoja.

Pre Slovensko, ako štát EÚ a NATO, sa odolnosť voči podobným informačným operáciám stáva dôležitým prvkom národnej bezpečnosti a zachovania dôvery v demokratické inštitúcie.

Autor: Jozef Kováč