Spor medzi bývalým a súčasným šéfom českej diplomacie odhalil niečo, čo presahuje osobnú rivalitu – systémovú neochotu Babišovej koalície riešiť pohyb ruských spravodajských dôstojníkov pod diplomatickým krytím.

Keď bývalý český minister zahraničných vecí Jan Lipavský zverejnil krátke video, v ktorom pomocou tabule a fixky vysvetlil, prečo je súčasný režim pohybu ruských diplomatov po českom území bezpečnostným rizikom, dostalo sa mu nečakane ostrej odpovede. Súčasný šéf českej diplomacie Petr Macinka z hnutia Motoristi ho na sociálnych sieťach urazil a spochybnil vážnosť problému. Za osobným útokom sa však skrýva podstatnejšia otázka: prečo česká vláda už viac ako pol roka odmieta schváliť opatrenie, ktoré majú pripravené jej vlastné bezpečnostné zložky?

Slovenská optika: prečo je to dôležité aj pre nás

Pre Slovensko nejde o vzdialený česko-český spor. Ruské spravodajské siete dlhodobo fungujú naprieč celým schengenským priestorom a diplomat akreditovaný v jednej krajine sa dnes môže voľne pohybovať po celej Únii – vrátane Slovenska. Ak Česko ako susedná a historicky spriaznená krajina rezignuje na kontrolu pohybu ruských diplomatov, vytvára sa tým slabé miesto, ktoré môže ruská rozviedka využiť ako tranzitný priestor smerom ďalej na východ Únie. Bezpečnosť v tomto priestore je totiž len taká silná, ako jej najslabší článok.

Čo presne sa v Prahe stalo

Vláda Petra Fialu ešte pred voľbami pripravila v spolupráci s protispravodajskými zložkami konkrétny mechanizmus: ruský diplomat by smel vstúpiť na české územie iba po výslovnom súhlase ministerstva zahraničia, ktorý by predchádzalo preverenie tajnými službami. Dokument bol hotový, chýbalo už len formálne schválenie vládou. Namiesto toho Macinka zaviedol podstatne miernejší режim – takzvanú notifikáciu, teda len oznamovaciu povinnosť bez akéhokoľvek schvaľovania.

Sám premiér Andrej Babiš pritom vo februári na tlačovej konferencii pripustil, že systém autorizácie majú v EÚ zavedený iba dva členské štáty a že by ho Česko malo prijať – doslova povedal, že to má urobiť, „aby sa opäť nehovorilo, že sú proruskí“. Napriek tomuto verejnému prísľubu vláda od februára neurobila v tejto veci žiadny konkrétny krok.

Bezpečnostné zložky bijú na poplach

Nejde pritom len o politický spor medzi dvoma ministrami. Senátny výbor pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť opakovane upozornil, že súčasný systém neumožňuje polícii vopred vedieť o pohybe ruského diplomata, ktorý je akreditovaný napríklad v Berlíne či vo Viedni – k jeho odhaleniu môže dôjsť prakticky iba náhodou, napríklad pri bežnej cestnej kontrole. Miestopredseda výboru to označil za neudržateľný stav a vyzval na okamžité zavedenie povinnej autorizácie.

Česká kontrarozviedka dlhodobo dokumentuje, že ruské aktivity na jej území zahŕňajú podkopávanie dôvery verejnosti v sankcie proti Rusku, oslabovanie podpory Ukrajine a nábor agentov cez sociálne siete – najmä Telegram.

Česko od roku 2021 oficiálne radí Rusko medzi nepriateľské štáty – dôsledok vyšetrovania výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014, za ktorými stáli agenti ruskej vojenskej rozviedky GRU. Napriek tejto skúsenosti sa dnes ruskí diplomati môžu po českom území pohybovať prakticky bez kontroly.

Rozpor medzi bruselskou a domácou politikou

Paradox je o to väčší, že na úrovni Európskej únie presadzuje česká diplomacia presný opak toho, čo robí doma. Diplomatická služba EÚ navrhla v rámci nového sankčného balíka voči Rusku, aby všetci ruskí diplomati pôsobiaci v Únii museli hlásiť každý presun medzi členskými štátmi. Lipavský tento princíp na európskej pôde presadzoval takmer dva roky s odôvodnením, že ruské spravodajské siete systematicky zneužívajú diplomatické krytie a voľný pohyb v Schengene im zbytočne rozširuje operačný priestor. Krajiny s bezprostrednou skúsenosťou s ruskou hrozbou – Litva a Estónsko – prísnejší autorizačný režim už zaviedli.

Česká republika sa tak ocitá v pozícii štátu, ktorý v Bruseli hlasuje za sprísnenie, no doma tento istý princíp odmieta uplatniť na vlastnom území.

Otázka politickej vôle

Prečo minister Macinka pripravený materiál pol roka nepredložil vláde, ostáva oficiálne nevysvetlené. Kritici z bezpečnostnej komunity aj z opozície poukazujú na to, že v okolí ministra a hnutia Motoristi pôsobí viacero poradcov s väzbami na eurázijské autoritárske režimy a s nedôverou voči západným inštitúciám. Premiér Babiš napokon podľa dostupných informácií rezignoval na presadenie prísnejšieho opatrenia na rokovaní koaličnej rady, podobne ako v iných sporných bodoch medzi ANO, SPD a Motoristami.

Výsledný obraz je jasný: krajina, ktorá má s ruskými hybridnými operáciami vlastnú priamu skúsenosť, dlhodobo odkladá opatrenie, ktoré by tento priestor obmedzilo. A kým sa tak nestane, celý schengenský priestor – vrátane Slovenska – zostáva o niečo zraniteľnejší, než by musel byť.

Autor: Jozef Kováč