Politický analytik a historik Eduard Chmelár ostro skritizoval priebeh a závery summitu NATO v Ankare. Tvrdí, že rokovania potvrdili rastúcu militarizáciu západného sveta, čoraz väčšiu závislosť európskych spojencov od Spojených štátov a ústup diplomacie v prospech zbrojenia.

Summit sa konal 7. a 8. júla v tureckej Ankare a hlavnými témami boli obranné výdavky, posilňovanie obranného priemyslu a pokračujúca podpora Ukrajiny.

Zaorálek vs. Pellegrini

Chmelár v úvode svojho statusu na sociálnej sieti porovnáva rozdielne hodnotenia summitu. Zatiaľ čo bývalý český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek podľa neho označil rokovania za „absolútnu frašku“, slovenský prezident Peter Pellegrini po skončení summitu vyzdvihol jednotu spojencov, príjemnú atmosféru rokovaní a pozitívne hodnotil aj rozvoj slovenského zbrojárskeho priemyslu.

S takýmto pohľadom analytik zásadne nesúhlasí. Tvrdí, že európski lídri vystupovali voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi skôr ako podriadení než ako rovnocenní partneri. Podľa jeho slov sa európske štáty vzdávajú vlastnej dôstojnosti a prispôsobujú svoju politiku požiadavkám Washingtonu.„Všetci lídri sa správajú ako komparz v Andersenovej rozprávke o cisárových nových šatách, neschopní povedať pravdu, že je to len darček pre nevyspytateľného Donalda Trumpa. Nikto nie je schopný postaviť sa mu a povedať, že sa nenecháme urážať,“ tvrdí Chmelár.

Rast obranných výdavkov

Významnú časť statusu venuje plánovanému zvyšovaniu obranných výdavkov členských štátov NATO. Tvrdí, že zamieňanie bezpečnosti za rast vojenských rozpočtov predstavuje zásadný omyl. Poukazuje na to, že zvyšovanie výdavkov na obranu môže ohroziť ekonomickú aj sociálnu stabilitu členských krajín.

Domnieva sa, že tlak na navyšovanie obranných rozpočtov nie je výsledkom objektívnych bezpečnostných potrieb, ale predovšetkým politickej snahy vyhovieť požiadavkám amerického prezidenta.

Kritika Trumpa

„Trump naďalej dokazoval, že si svojich spojencov neváži, keď im vmietal do tváre urážky a hystericky sa na nich osopil, že by medzi nich ani neprišiel, nebyť jeho hostiteľa Erdogana. Ani vtedy sa v nás neprebudila hrdosť a namiesto nej predviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte svoj povestný ohavný rektálny alpinizmus, keď vyhlásil, že americké útoky na Irán boli „absolútne nevyhnutné“, hromží.

Tvrdí, že jeho vyjadrenia počas summitu len potvrdzujú podriadené postavenie Európy voči Spojeným štátom. Domnieva sa, že vedenie Aliancie namiesto presadzovania diplomatických riešení podporuje ďalšie rozširovanie vojenských aktivít.

Zároveň odmieta argument, že európske štáty by mali automaticky nasledovať rast amerických obranných výdavkov. Podľa analytika Spojené štáty vedú vojenské operácie, ktoré nesúvisia s obranou Európy, a preto by ich dôsledky nemali prenášať na svojich spojencov.

Nesúhlasí ani s opakovanými narážkami amerického prezidenta, že európske krajiny Spojeným štátom nikdy výraznejšie nepomohli. Pripomína, že po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 bol aktivovaný článok 5 Severoatlantickej zmluvy práve na podporu USA.

Pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine odmieta

Chmelár sa dotkol aj vojenskej pomoci Ukrajine, s ktorou nesúhlasí. Podľa jeho názoru ide o krok, ktorý predlžuje ozbrojený konflikt namiesto vytvárania priestoru na diplomatické riešenie.

„Je choré, keď vrcholná schôdzka Severoatlantickej aliancie venuje väčšinu svojho času vyzbrojením nečlenského štátu, ktoré už spôsobuje v členských krajinách politickú a ekonomickú krízu,“ myslí si a dodáva, že výsledok vojny nebude závisieť od jednotlivých bojových úspechov, ale od schopnosti strán dlhodobo zvládať vojenskú, ekonomickú a psychologickú záťaž.

„Západným mocenským centrám vyhovuje zničená Ukrajina a oslabené Rusko, nič iné ich nezaujíma, na ľudských životoch im nezáleží. Preto neverte propagandistickým táraninám, že Rusko (po koľkýkrát už?) vojnu prehráva. Nezabúdajte, že napriek účinným ukrajinským zásahom v srdci Ruska je počet ruských striel, ktoré dopadajú na Ukrajinu, nepomerne vyšší. Tu totiž nie je rozhodujúce to, kto dobyje ďalšiu dedinu a kto zasiahne ďalší muničný sklad, ale kto dokáže dlhšie znášať vojenskú, ekonomickú i psychologickú záťaž,“ povedal.Upozorňuje na článok 1 Severoatlantickej zmluvy. „Zaväzuje členské štáty, aby riešili všetky medzinárodné spory mierovou cestou. Prečo im to nikto nepripomína? Prečo nikto neberie na zodpovednosť členské štáty za nedodržiavanie tohto jasne formulovaného záväzku?“ pýta sa.

Domnieva sa, že Aliancia by mala výrazne intenzívnejšie využívať politické nástroje na predchádzanie konfliktom. Zároveň odmieta tvrdenie, že NATO nikdy nikoho nenapadlo.

Ako príklady uvádza bombardovanie Juhoslávie, operáciu v Afganistane a vojenský zásah v Líbyi. Tvrdí, že tieto udalosti len dokazujú odklon Aliancie od jej pôvodného obranného charakteru. Zároveň dodáva, že jednotlivé vojenské operácie nepriniesli regiónom dlhodobú stabilitu.

Zdroj: pravda.sk