Nová štúdia britského inštitútu IISS potvrdzuje to, čo bezpečnostní analytici tvrdili už mesiace: séria „nevysvetlených“ dronových incidentov nad vojenskými základňami NATO má spoločného menovateľa – tankery ruskej stínovej flotily.

Medzi augustom 2024 a februárom 2026 zaznamenal britský think-tank International Institute for Strategic Studies celkovo 144 podozrivých prípadov výskytu dronov nad územím dvanástich členských štátov NATO a Írska. Zverejnená štvrtková štúdia z 2. júla dochádza k jednoznačnému záveru: je „vysoko pravdepodobné“, že za kampaňou stojí Kremeľ, a „pravdepodobné“, že ako odpaľovacie a prijímacie platformy slúžili plavidlá takzvanej ruskej stínovej flotily – tankery plaviace sa pod cudzími vlajkami, ktoré Moskve umožňujú obchádzať sankcie na export ropy.

Cieľ útoku: americké jadrové zbrane a francúzske ponorky

Znepokojujúca nie je len samotná frekvencia incidentov, ale ich presná adresnosť. Medzi sledovanými objektmi bola americká letecká základňa RAF Lakenheath v anglickom Suffolku, ktorá sa v novembri 2024 pripravovala na uskladnenie amerických jadrových zbraní – v priebehu jediného týždňa zaznamenala dronové narušenia spolu s tromi ďalšími americkými základňami v Spojenom kráľovstve. Podobný vzorec sa opakoval pri holandských základniach Volkel a Eindhoven, schopných hostiť jadrové zbrane v rámci programu NATO o zdieľaní jadrových kapacít, a najmä pri francúzskej základni Île Longue v Bretónsku – domovskom prístave francúzskych strategických ponoriek s balistickými raketami.

Len v Nemecku bolo v priebehu roka 2025 zaznamenaných viac ako tisíc podozrivých prípadov nad vojenskými objektmi a zbrojárskymi firmami. Podľa IISS išlo o profesionálne, vojensky špecifikované drony s rozpätím tri až šesť metrov, letiace nízko a ťažko zachytiteľné radarom.

„Je naivné veriť, že ide o náhodu,“ uviedol švédsky generálporučík Jonny Lindfors, vojenský zástupca Švédska pri NATO, s odkazom na rozsah a opakovanosť incidentov.

Test reakcieschopnosti Aliancie – a jej slabé miesto

Autori štúdie hodnotia doterajšiu odpoveď Európy priamo ako „strategické zlyhanie“. Kampaň bola podľa nich navrhnutá tak, aby zostala pod prahom, ktorý by spustil kolektívnu reakciu NATO podľa článku 5 – a súčasne umožnila Moskve zmapovať slabé miesta európskej protivzdušnej obrany a odhaliť polohy radarových systémov. Mesiace žiadna vláda formálne a verejne nepripísala zodpovednosť Rusku, hoci incidenty v roku 2025 viedli k dočasnému uzavretiu letísk v Nemecku, Španielsku a Dánsku. Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila incidenty vo svojej krajine za najzávažnejší útok na dánsku kritickú infrastruktúru v novodobej histórii.

Dôkazy: tankery ako mobilné odpaľovacie základne

Analytici IISS spojili konkrétne pozorovania dronov s pohybom konkrétnych plavidiel. Tanker Arctica sa v januári 2025 plavil pri dánskom pobreží vo chvíli, keď nad prístavom Køge létalo až dvadsať dronov. Plavidlo Vezhen, predtým zadržané švédskymi úradmi v súvislosti s poškodením podmorských káblov v Baltskom mori, krúžilo len 37 míľ od írskeho pobrežia vo chvíli, keď nad írskou námornou jednotkou dve hodiny operovali štyri veľké vojenské drony – práve počas prvej oficiálnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Dubline. Satelitné dáta navyše potvrdili prítomnosť druhého, neidentifikovaného plavidla s vypnutým transpondérom.

Čo sa zmenilo začiatkom roku 2026

Najpresvedčivejším dôkazom ruskej zapletenosti je vývoj z prvých mesiacov roku 2026: keď európske námorníctva – vrátane francúzskeho, ktoré u Sicílie a v Atlantiku zadržalo a pokutovalo viacero tankerov spájaných so stínovou flotilou – prešli od vyhlásení k fyzickým zásahom a začali podozrivé plavidlá aktívne zastavovať a prehliadať, počet dronových incidentov podľa zistení IISS výrazne klesol. Rusko nezastavilo medzinárodné právo ani diplomatické protesty, ale konkrétne, fyzické odobratie nástrojov hybridného vplyvu.

Moskva samotná akúkoľvek sabotážnu kampaň voči Európe odmieta – prezident Vladimir Putin v máji 2026 vyhlásil, že Rusko žiadnu takú operáciu nevedie. Európski predstavitelia však zhodne upozorňujú, že pri utajovaných operáciách stínovej flotily je jednoznačné priradenie viny mimoriadne náročné.

Slovenský rozmer problému

Pre Slovensko, ktoré nehostí jadrové zbrane NATO, ale je plnohodnotným členom Aliancie, je štúdia IISS predovšetkým pripomienkou, že hybridný nátlak Kremľa sa netýka len krajín pri Baltskom či Severnom mori. Zatiaľ čo väčšina spojencov v poslednom roku sprísňuje kontroly podozrivých plavidiel a investuje do celoeurópskej iniciatívy protidronovej obrany (European Drone Defence Initiative) s cieľom dosiahnuť prvú operačnú schopnosť do konca roku 2026, slovenská verejná debata o hybridných hrozbách zostáva v tieni domácich politických sporov o miere zapojenia krajiny do spoločných obranných záväzkov NATO. Zistenia IISS však ukazujú jasne jedno: nerozhodnosť a chýbajúci jednotný protokol reakcie sú presne tou medzerou, ktorú je Kremeľ ochotný a schopný systematicky využívať – bez ohľadu na to, či ide o krajinu s jadrovým arzenálom spojencov, alebo o štát na jej vzdialenejšom krídle.

Autor: Jozef Kováč