Skutočný atentát na ukrajinského podnikateľa v Monaku sa za pár hodín zmenil na sofistikovanú ruskú dezinformačnú operáciu, ktorá obvinila ukrajinskú SBU, francúzske spravodajské služby aj prezidenta Macrona – a ako „dôkaz“ predložila falšované hodnotenia umelej inteligencie.

Večer 29. júna otriasol vchod jedného z obytných domov na Rue Révérend Père Louis Frolla v Monaku, len pár sto metrov od francúzskej hranice. Neznámy útočník tam zanechal tašku s improvizovaným výbušným zariadením naplneným skrutkami a brokmi a následne ušiel na francúzske územie cez pohraničné mesto Beausoleil. Zranenia utrpeli ukrajinský podnikateľ Vadym Jermolajev, jeho partnerka – v kritickom stave – a jeho trinásťročný syn. Monacký generálny prokurátor Stéphane Thibaut hovoril o pokuse o vraždu. Páchateľ je stále na úteku, motív útoku nebol objasnený.

Skutočný, násilný a stále nevyjasnený incident sa však takmer okamžite stal surovinou pre jednu z najprepracovanejších dezinformačných operácií posledných mesiacov. Podľa vyšetrovania portálu The Insider, opierajúceho sa o zistenia monitorovacieho projektu Antibot4Navalny, je za kampaňou ruská botnetová sieť známa ako „Matrioška“ – nazvaná podľa ruských hniezdiacich bábik, pretože falošný obsah sa vrství jeden do druhého a sťažuje odhalenie pôvodného zdroja.

Nejde len o obvinenie Kyjeva. Ide o celý inscenovaný ekosystém „dôkazov“ – od falšovaného videa Bellingcatu až po vymyslené hodnotenie troch jazykových modelov umelej inteligencie.

Ústredná téza vykonstruovaného príbehu znie: za útokom stojí ukrajinská Bezpečnostná služba (SBU), pretože Jermolajev údajne plánoval svedčiť pred ukrajinským Národným protikorupčným úradom (NABU) v kauzách týkajúcich sa Volodymyra Zelenského. Neexistuje žiadny nezávislý dôkaz, že by podnikateľ mal takýto úmysel – ide o čistú fabrikáciu, ktorá sa vo videách opakuje ako overený fakt.

Francúzsko a Macron: druhá vrstva bábiky

Práve v tomto bode operácia rozširuje svoj záber za hranice Ukrajiny. Video s falošným logom investigatívnej skupiny Bellingcat tvrdí, že francúzske spravodajské služby „boli zodpovedné za pašovanie výbušnín“ a že páchateľom bol „agent SBU, ktorý bol následne evakuovaný“. To isté video cituje zakladateľa Bellingcatu Eliota Higginsa – reálnu osobu – s tvrdením, že Jermolajev vedel o „korupčných schémach“ medzi Zelenským a Emmanuelom Macronom týkajúcich sa prania peňazí z vojenskej pomoci. Neexistuje žiadny nezávislý dôkaz, že by Higgins alebo Bellingcat čokoľvek podobné vyhlásili.

Falošne bol citovaný aj Éric Arella, skutočný šéf monackého úradu pre verejnú bezpečnosť od septembra 2024, ktorému bola vložená do ústÉ veta, že „nejde o prvý prípad, keď Zelenskij dal zavraždiť svojich odporcov v Európe“. Podobne aj prezidentka Institute for the Study of War Kimberly Kaganová bola vo falošnom videe citovaná slovami, že útok je „len začiatkom série teroristických útokov SBU“ a že európski lídri sú v „korupčnom spolčení“ so Zelenským. Ani jedna z týchto skutočných osôb nikdy nič podobné nepovedala.

Nástroj: umelá inteligencia ako falošný „nezávislý arbiter“

Video s logom magazínu Wired tvrdí, že redakční „experti“ predložili životopis Jermolajeva trom chatbotom: ChatGPT údajne ohodnotil pravdepodobnosť zapojenia ukrajinskej rozviedky na 98 %, Grok na 99 % a DeepSeek až na 100 %. Wired nikdy nič podobné nepublikoval – ide o vymyslený obsah od začiatku po koniec.

Trik však nie je vytvorený z ničoho. Analýza Institute for Strategic Dialogue zistila, že populárne chatboty – vrátane ChatGPT, Groku a DeepSeeku – citujú zdroje spojené s ruskou štátnou propagandou v takmer pätine odpovedí týkajúcich sa vojny na Ukrajine. ChatGPT dokonca v inom prípade zopakoval ako fakt falošné tvrdenie o „mŕtvych voličoch“ v moldavských voľbách, ktoré pôvodne vzniklo práve v sieti Matrioška.

Systematický vzor, nie ojedinelý prípad

Kampaň okolo Monaka nie je výnimkou, ale súčasťou dlhodobého vzoru personalizovaných kampaní proti lídrom podporujúcim Ukrajinu. Tá istá sieť už skôr spájala Macrona s kauzou Epstein prostredníctvom vyfabrikovaných citácií a stála za virálnou, no nepravdivou historkou o „vrecku kokaínu“ počas jeho stretnutia s Keirom Starmerom a Friedrichom Merzom v Kyjeve v máji 2025. Moldavská prezidentka Maia Sandu čelila počas troch mesiacov pred parlamentnými voľbami 39 falošným narativom. Manipulované boli aj vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom prostredníctvom falošných videí s logami Human Rights Watch a Euronews.

Mechanizmus sa pri každom cieli opakuje: reálna udalosť – útok, diplomatická kríza, výročie – sa stáva zámienkou pre koordinovanú kampaň, ktorá imituje značky ako BBC, Euronews, The Economist alebo Reuters a pripisuje vymyslené výroky skutočným, overiteľným osobám. Cieľom je oslabiť dôveru v západné inštitúcie a súčasne politicky izolovať lídrov najviac spätých s podporou Kyjeva, tak aby pôsobili ako skorumpovaní alebo zapletení do konšpirácie.

Pre stredoeurópskeho čitateľa – v kontexte, kde sa o mieru rokovaní s Ruskom a o postoji k Ukrajine diskutuje aj na domácej politickej scéne – je najdôležitejším poznatkom práve mechanizmus „matrioškovania“: jedna vrstva klamstva skrýva druhú, reálne meno skrýva vymyslený citát a technologická autorita skrýva úplnú absenciu overiteľných dát. Overenie zdroja pred jeho šírením zostáva jediným účinným štítom.

Autor: Jozef Kováč