Čierna Hora spustila vízové centrá priamo v Rusku — nie preto, aby Rusom uľahčila cestu do Európy, ale aby ju do konca septembra definitívne uzavrela. Kontrast s vlastným regiónom je poučný.

Od 1. júla funguje v ôsmich ruských mestách — Moskve, Archangeľsku, Murmansku, Petrozavodsku, Pskove, Novorossijsku, Voroneži a Jekaterinburgu — sieť centier na podávanie žiadostí o čiernohorské víza. Na prvý pohľad by sa dalo čakať, že ide o gesto otvorenosti voči ruským občanom. Opak je pravdou: centrá, ktoré prevádzkuje spoločnosť VFS Global, majú vybaviť poslednú vlnu žiadostí ešte predtým, než sa terajší bezvízový režim s Ruskom, platný od roku 2008, na jeseň definitívne skončí.

Tridsať dní, ktoré čoskoro zaniknú

Ruskí občania môžu do Čiernej Hory zatiaľ vstupovať bez víza a zostať tam až tridsať dní na základe dvojstrannej dohody s Moskvou. Podľa vyjadrení čiernohorského veľvyslanectva v Moskve i premiéra Milojka Spajića a prezidenta Jakova Milatovića sa má táto možnosť skončiť najneskôr do konca tretieho štvrťroka 2026. Dôvod je jednoznačný: krajina sa zaviazala plne zosúladiť svoju vízovú politiku s politikou Európskej únie ako podmienku pokračovania v prístupovom procese.

Kontext: Čierna Hora je kandidátskou krajinou od roku 2010 a členstvo v EÚ plánuje dosiahnuť v roku 2028. Doteraz uzavrela sedem z tridsiatich troch rokovacích kapitol a v rámci Plánu rastu pre západný Balkán jej bolo prisľúbených vyše 380 miliónov eur — podmienených práve pokračovaním reforiem vrátane vízovej politiky.

Slovenský kontrast

Pre slovenského čitateľa je tento krok zaujímavý aj ako zrkadlo. Zatiaľ čo Podgorica sa chystá bezvízový styk s Ruskom zrušiť, Slovensko vlani v auguste obnovilo vydávanie turistických víz ruským občanom. Ide o dva odlišné prístupy tej istej otázky — ako sa kandidátska krajina a členský štát EÚ vyrovnávajú s pohybom ruských občanov v čase, keď Rusko vedie agresívnu vojnu proti susednej Ukrajine. Kým Čierna Hora argumentuje záväzkami voči Bruselu, slovenská prax zostáva predmetom domácej diskusie o tom, do akej miery má byť cestovanie ruských občanov do EÚ naďalej uľahčované.

Čierna Hora sa rozhodla pre postupný, ale jednoznačný smer: menej voľného pohybu ruských občanov, viac kontroly nad tým, kto a za akých podmienok do krajiny vstupuje.

Ekonomická váha ruskej prítomnosti

Rozsah ruskej ekonomickej stopy v Čiernej Hore je značný. V roku 2022 tam ruskí občania založili 3 846 nových firiem, čo predstavovalo 54 percent všetkých novoregistrovaných zahraničných spoločností, s priamymi investíciami nad 116 miliónov eur. Vlani krajinu navštívilo približne 230-tisíc ruských turistov, teda vyše 15 percent všetkých zahraničných návštevníkov. Odvetvie cestovného ruchu varuje, že po zavedení víz môže tento počet klesnúť až o 60 percent — čo vysvetľuje, prečo vláda zvolila postupný, nie okamžitý prechod.

Koniec lacnej rezidencie cez nehnuteľnosť

Podgorica zároveň sprísnila podmienky získania pobytu kúpou nehnuteľnosti. Kým doteraz stačila prakticky akákoľvek nehnuteľnosť, teraz musí mať hodnotu minimálne 200-tisíc eur. Majitelia lacnejších nehnuteľností majú rok na zosúladenie svojho štatútu. Ide o priamu reakciu na roky trvajúcu prax, keď si rezidenciu v kandidátskej krajine EÚ zabezpečovali tisíce ruských občanov za symbolické sumy.

Bezpečnostný rozmer: kto smie do Schengenu

Čiernohorský krok zapadá do širšej európskej debaty o vstupe bývalých ruských vojakov, ktorí sa zúčastnili agresie proti Ukrajine, do schengenského priestoru. Iniciatívu dlhodobo presadzuje Estónsko, ktoré už v januári zaviedlo národný zákaz vstupu pre 261 osôb spojených s bojovou činnosťou proti Ukrajine, a na európskej úrovni ju podporil aj český europoslanec Tomáš Zdechovský. Európska komisia následne navrhla podobné opatrenie zaradiť do dvadsiateho prvého sankčného balíka voči Rusku — plošný zákaz vstupu pre bojovníkov na ruskej strane.

Otvorenou otázkou zostáva prechodné obdobie do konca septembra, počas ktorého môžu ruskí občania naďalej využívať tridsaťdňový bezvízový pobyt, a to opakovane, prostredníctvom takzvaných vízových výletov cez Srbsko či Bosnu a Hercegovinu. Kým nové vízové centrá nezačnú spracúvať žiadosti podľa prísnejších pravidiel, platí doterajšia, výrazne voľnejšia prax — a práve to je z bezpečnostného hľadiska najcitlivejšie obdobie.

Turecký precedens ako varovanie

Že podobné kroky majú reálnu cenu, ukázal už vlaňajší október, keď Čierna Hora zrušila bezvízový styk s Tureckom. Krajinu do mesiaca opustilo deväťtisíc tureckých občanov. Pri Rusku, ktorého podiel na návštevnosti je výrazne vyšší, môže byť dopad ešte citeľnejší — no podgorická vláda napriek tomu na svojom kurze trvá, pretože ústup by ohrozil dôveryhodnosť celého prístupového procesu.

Čiernohorský prípad tak slovenskému publiku ponúka konkrétny príklad toho, akú cenu si vyžaduje reálne priblíženie sa k politike EÚ voči Rusku — a zároveň pripomína, že otázka, akým spôsobom a za akých podmienok majú ruskí občania vstupovať do Európy, zostáva otvorená nielen v Podgorici, ale aj doma, v Bratislave.

Ján Kráľovič