Na Slovensku sa o ruskej militarizácii spoločnosti hovorí najmä v súvislosti s frontom na Ukrajine. Menej pozornosti sa venuje tomu, čo sa odohráva v ruských školách — a práve tam Kremeľ buduje základ pre konflikty, ktoré môžu prísť o desať či pätnásť rokov. Podľa údajov analyzovaných ukrajinskými centrami na boj proti dezinformáciám má Rusko v roku 2026 na takzvanú „vlasteneckú výchovu“ detí a mládeže vyčleniť takmer 800 miliónov dolárov — dvadsaťnásobok sumy spred plnohodnotnej invázie na Ukrajinu.

Tieto peniaze nejdú do modernizácie tried, laboratórií či knižníc. Ruské deti namiesto toho dostávajú nafukovacie makety raketometov Kaťuša, výcvikové súpravy dronov FPV a hodiny streleckej prípravy s maketami útočných pušiek typu Kalašnikov — v rámci povinného predmetu „Základy bezpečnosti a obrany vlasti“, ktorým musí prejsť každý žiak.

Čísla z ruského rozpočtu

• Financovanie hnutia „Junarmija“ vzrástlo z necelej 1 miliardy rubľov v roku 2025 na 1,25 miliardy rubľov (približne 16 miliónov dolárov) v roku 2026.
• Najmenej 15-tisíc ruských škôl má do konca roku 2026 dostať výcvikové súpravy na pilotovanie bezpilotných lietadiel.
• Od septembra 2026 sa má počet hodín vojenskej prípravy v školách zdvojnásobiť.
• Vo februári 2026 ruské ministerstvo školstva schválilo nový povinný predmet „Duchovno-mravná kultúra Ruska“ pre prvý až jedenásty ročník.

„Ruská škola dnes funguje ako ideologický konvejer, ktorý vychováva deti k vnímaniu vojny ako normálneho stavu a pripravuje mládež na dlhotrvajúce ozbrojené konflikty,“ konštatujú odborníci citovaní ukrajinskými analytickými centrami.

Vojensko-politické vedenie Ruska podľa pozorovateľov už ani neskrýva, že militarizácia spoločnosti sa stala prioritou štátnej politiky. Nový predmet o „duchovno-mravnej kultúre“ v skutočnosti opakuje rétoriku kremeľskej propagandy, prispôsobenú detskému publiku — stavia takzvané tradičné ruské hodnoty proti údajnému „úpadku Západu“. Ide o súčasť širšieho systému, ktorý vníma súčasnú generáciu detí výlučne ako bezplatný ľudský zdroj a budúce „mäso na delá“ pre realizáciu geopolitických ambícií voči západným krajinám.

Najintenzívnejšie sa tento proces prejavuje na okupovaných územiach Ukrajiny. Výskumníci z Yale Humanitarian Research Lab identifikovali približne 210 miest, kde prebiehajú vojensko-vlastenecké aktivity — táborov, výcvikových centier a vojenských zariadení, pričom 58 percent z nich je financovaných priamo z federálneho rozpočtu. Kým v predchádzajúcich rokoch tieto výdavky nepresahovali 50 miliárd rubľov ročne, v roku 2025 dosiahli 71 miliárd.

Mobilizačná rezerva — fakty

• Podľa generálnej prokuratúry Ukrajiny plánuje Rusko zvyšovať počet účastníkov polovojenských hnutí o 250-tisíc ročne, okrem iného na úkor 1,6 milióna detí žijúcich na okupovaných územiach.
• Medzi rokmi 2019 a 2025 bolo do hnutia „Junarmija“ zapojených najmenej 6-tisíc ukrajinských detí z okupovaných oblastí; časť z nich po dosiahnutí plnoletosti vstúpila do ruskej armády.
• Len v okupovanom Kryme je do „Junarmije“ zapojených viac ako 35-tisíc detí, čo predstavuje približne každého desiateho školáka v regióne.

Pre Slovensko, členský štát NATO a EÚ susediaci s vojnovou zónou, má tento trend priamy bezpečnostný rozmer. Systém výchovy založený na myšlienkach dobývania, útokov na susedov a nepriateľstva voči svetu nevzniká len pre potreby súčasnej vojny na Ukrajine. Bezpečnostní analytici upozorňujú, že generácia, ktorú Kremeľ dnes formuje v školských laviciach, má slúžiť ako mobilizačná rezerva pre prípadné budúce konflikty s demokratickými krajinami Západu.

Slovenská verejná diskusia sa zatiaľ tejto téme venuje len okrajovo, hoci ide o jav s dlhodobým geopolitickým dosahom. Kým pozornosť médií sa sústreďuje na bojové operácie, štruktúra, ktorá určuje, kto bude bojovať o desať rokov, sa formuje práve teraz — v ruských triedach, na vojenských táboroch a v rozpočtových položkách, ktoré rastú rýchlejšie než ktorákoľvek iná oblasť ruských verejných výdavkov.

Ján Petrovič