Slovensko sa chystá ešte viac oprieť o jadro. Premiér Robert Fico (Smer) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) po dlhom čakaní a viacerých odkladoch ohlásili posun v spúšťaní štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Ten má nadviazať na tretí blok, ktorý začal naplno dodávať elektrinu až v na konci roku 2023. Štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce už dostal od Úradu jadrového dozoru právoplatné povolenie na prevádzku.

„Slovensko sa stane jadrovou veľmocou. Zabezpečíme sebestačnosť Slovenska a staneme sa čistým vývozcom elektriny,“ skonštatoval v tomto kontexte generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Predseda vlády Fico odkázal, že dokončenie 4. bloku Mochoviec spraví zo Slovenska v oblasti jadrovej energetiky ešte zaujímavejšiu krajinu ako bola doposiaľ. „Môžeme byť vzorom nielen pre Európu, ale pre aj pre celý svet,“ skonštatoval premiér s tým, že celkové náklady na výstavbu 3. a 4. bloku sa vyšplhajú na 6,7 miliardy eur. Podľa neho sa zo Slovenska v tejto oblasti stáva superveľmoc.

Znamená to, že v slovenskom energetickom mixe sa po plnom spustení jadrového zdroja, čo potrvá ešte niekoľko mesiacov, opäť výrazne zvýši zastúpenie jadra. Aktuálne sa začína s návažaním paliva do bloku a procesom spúšťania reaktora.

Mochovce 4 pridajú výkon 471 megawattov elektrického výkonu (MWe) – keby blok bežal bez prestávky celý rok, teoreticky by dokázal vyrobiť približne 4,1 terawatthodín (TWh) elektriny. Slovenské elektrárne, ktoré majú atómku vo vlastníctve, tiež hovoria, že jeden takýto reaktor dokáže pokryť až 13 percent spotreby elektriny na Slovensku.Pre lepšiu predstavu – podľa OKTE, teda organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý zverejňuje aj údaje o energetickom mixe, sa v roku 2025 na Slovensku vyrobilo 26,58 TWh elektriny. Jadrové zdroje z toho tvorili 67,39 percenta, čo v prepočte predstavuje približne 17,9 TWh. Po plnom nábehu štvrtého bloku Mochoviec by sa jadrová výroba mohla zvýšiť približne o ďalšiu pätinu. Po spustený nového bloku sa má podľa šéfky rezortu hospodárstva Sakovej na Slovensku vyrábať až 37 TWh elektriny.

Po plnom nábehu štvrtého bloku Mochoviec sa môže Slovensko podľa odborníkov dostať na svetové čelo v jednom z najvýraznejších jadrových ukazovateľov – v pomere elektriny vyrobenej z jadra k celkovej domácej spotrebe. V tomto porovnaní by sa krajina mala dostať na úroveň približne 77,5 percenta. Slovensko by tak predbehlo aj Francúzsko, ktoré je dlhé roky považované za európskeho jadrového hegemóna (je na úrovni okolo 68 percent).

Dva bloky, jeden dlhý sklz

Štvrtý blok Mochoviec je úzko spätý s tretím blokom – ide totiž o spoločnú dostavbu dvoch sesterských reaktorov, ktoré sa v Mochovciach stavali paralelne. Ich výstavba sa začala ešte v časoch Československa, neskôr sa pre nedostatok peňazí zastavila a vo väčšom rozsahu sa znovu rozbehla až po rokoch. Keď sa projekt obnovoval, rátalo sa s tým, že tretí a štvrtý blok budú hotové už v prvej polovici minulého desaťročia. Realita bola napokon výrazne pomalšia.Dostavbu predlžovali peniaze, zmeny termínov, ale aj technické kontroly a licenčné konania. Pri treťom bloku sa preverovala kvalita niektorých častí potrubí, materiálové certifikáty, dokumentácia aj pripravenosť technológie a personálu. Povolenie na jeho uvádzanie do prevádzky navyše nenadobudlo účinnosť okamžite, keďže voči nemu smerovali odvolania. Palivo sa tak do reaktora dostalo až v septembri 2022 a samotné spúšťanie trvalo ďalšie mesiace.

Skúsenosť s tretím blokom je dôležitá aj pre štvorku. Ukazuje totiž, že pri jadrovej elektrárni sa spustenie nerovná okamžitej výrobe elektriny naplno. Najprv nasleduje zavezenie paliva, fyzikálne spúšťanie, energetické spúšťanie, postupné zvyšovanie výkonu a séria skúšok. Pri treťom bloku sa prvá elektrina do siete dostala začiatkom roka 2023, no celý proces nábehu sa uzatváral až na jeseň. Štvrtý blok tak síce prichádza po „vyšľapanej ceste“, no stále ho čaká rovnaký jadrový maratón kontrol a testov.Proces sa výraznejšie posunul na konci mája tohto roka, ked Úrad jadrového dozoru vydal rozhodnutie, ktorým povolil uvádzanie štvrtého bloku Mochoviec do prevádzky. Vtedy to však ešte neznamenalo okamžitý štart výroby – k tomu sme sa dostali až na konci júna. Rozhodnutie sa totiž doručovalo verejnou vyhláškou a samotné uvádzanie bloku do prevádzky sa môže začať až po tom, čo nadobudne právoplatnosť. Proces je taký, že následne sa môže začať so zavezením paliva, fyzikálnym a neskôr aj energetické spúšťanie bloku.

Jadrová krajina

Dôvodom, pre ktorý Slovensko spúšťa nový blok je aj to, že elektriny budeme potrebovať viac. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze už skôr upozornili, že spotreba elektriny môže v najbližších desaťročiach výrazne narásť. Do roku 2050 by sa podľa ich prepočtov mohla dostať až k úrovni 45 TWh ročne. Tlačiť ju pritom bude najmä elektrifikácia priemyslu, dopravy, vykurovania, digitalizácia aj nové energeticky náročné odvetvia.

Slovenské elektrárne pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku hovoria aj o klimatickom význame projektu. Tvrdia, že uvedenie oboch nových mochovských blokov do prevádzky má významne pomôcť Slovensku aj Európskej únii pri plnení cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050. V porovnaní s elektrárňami na fosílne palivá majú nové mochovské bloky podľa elektrární každoročne zabrániť vypusteniu najmenej piatich miliónov ton oxidu uhličitého. Pripodobňujú to k situácii, ako keby z ciest zmizli približne dva milióny áut.

Mochovce však nemajú byť posledným jadrovým projektom. Vláda už dlhšie avizuje aj nový veľký jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach, ktorý má vzniknúť v spolupráci so Spojenými štátmi a americkou spoločnosťou Westinghouse. Podľa premiéra Fica by mohol byť hotový okolo roku 2040. Hovorí sa o bloku s výkonom približne 1 200 až 1 250 megawattov, ktorý by bol väčší ako dnešné slovenské reaktory. Náklady na jeho výstavbu sa odhadujú až na 15 miliárd eur.

Takýto projekt by bol pre Slovensko zlomový aj technologicky. Súčasné bloky v Mochovciach a Bohuniciach stoja na sovietskej technológii VVER-440 a krajina bola dlhé roky naviazaná na jadrové palivo z Ruska. Nový americký blok je tak možné z tohto hľadiska považovať aj za pokus znížiť závislosť od ruskej jadrovej technológie a paliva.


Zdroj: pravda.sk