Budeme do dôchodku chodiť podľa toho, ako veľmi sme sa v živote narobili? Konfederácia odborových zväzov (KOZ) prišla s návrhom, ktorý by mohol zmeniť pravidlá odchodu do penzie. Odborári tvrdia, že dnešné nastavenie systému, v ktorom rozhoduje najmä vek, je sociálne nespravodlivé. Plný dôchodok by sa podľa nich nemal odvíjať iba od dátumu narodenia, ale aj od počtu rokov, počas ktorých človek pracoval a reálne odvádzal peniaze do dôchodkového systému. Skorší nárok by navyše mohli mať aj ľudia, ktorí celý život vykonávali fyzicky náročnú alebo zdraviu škodlivú prácu.

Takéto zmeny by priniesli rozdielny pohľad na ľudí s odlišnou pracovnou dráhou. Ako príklad si vezmime dvoch rovnako starých ľudí. Jeden nastúpil do fabriky už v osemnástich rokoch a odvtedy zaňho zamestnávateľ odvádza poistné. Druhý vyštudoval vysokú školu, začal pracovať až okolo dvadsaťpäťky a do systému prispieva kratšie. Pri riadnom starobnom dôchodku sa však dnes v oboch prípadoch pozerá najmä na dôchodkový vek daného ročníka (ďalšou podmienkou je, že človek musí získať aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia).

KOZ súčasnému nastaveniu vyčíta najmä to, že dostatočne nezohľadňuje dobu pobytu v systéme. „Medzi jednotlivými účastníkmi dochádza k výraznému rozdielu vo veku ukončenia prípravy na výkon povolania a nástupu do prvého zamestnania. Tento vekový rozdiel môže predstavovať až celé desaťročie,“ píšu odborári v publikácii s názvom Základné postoje KOZ SR k systému sociálneho poistenia a jeho zmenám.

Ministerstvo práce na otázky Pravdy na zavedenie podobnej zmeny povedalo, že je pripravené viesť odbornú diskusiu o akomkoľvek návrhu, s ktorým prídu sociálni partneri. „V prípade, že KOZ predloží predmetný návrh oficiálne na rokovanie, ministerstvo sa ním bude vecne zaoberať a posúdi ho z hľadiska jeho obsahu a možných dopadov,“ dodal rezort.Treba však zdôrazniť, že zo strany odborárov nejde o hotovú legislatívnu zmenu, ale o návrh, ktorý by musel prejsť odbornou aj politickou debatou. KOZ zároveň pripúšťa, že pri starnutí populácie bude treba hľadať nové zdroje na financovanie dôchodkov. Jednou z možností má byť aj diskusia o účelovej dani z technológií, robotov a umelej inteligencie. Znamenalo by to, že ak budú časť ľudskej práce v budúcnosti nahrádzať stroje a algoritmy, podľa odborov by sa malo hovoriť aj o tom, či by nemali viac prispievať na dôchodkový systém.

Skoršia penzia pre časť ľudí

KOZ hovorí aj o tom, že dôchodkový systém by mal viac rozlišovať aj to, v akých podmienkach zamestnanec pracoval. Inak totiž starne človek v kancelárii a inak ten, ktorý celé desaťročia robí fyzicky ťažkú prácu. „Pre zamestnancov, ktorí vykonávali práce s vyššou mierou náročnosti a v zdraviu škodlivom prostredí, je potrebné hľadať možnosti, aby ich nárok na dôchodkové dávky nastal skôr,“ konštatujú odborári.

Hoci odborári vo svojom dokumente presný zoznam profesií neuvádzajú, mohlo by ísť najmä o ľudí napríklad z ťažkého priemyslu, baníctva, hutníctva, chemických prevádzok, stavebníctva, dopravy, zdravotníctva či sociálnych služieb. Teda o zamestnania, pri ktorých človek dlhé roky pracuje v hluku, prachu, nočných zmenách, pri fyzickej záťaži, v rizikovom prostredí alebo pod silným psychickým tlakom.

Súčasné zákony podobnú podmienku neberú do úvahy. Aktuálne sa pri ľuďoch narodených po roku 1967 vek odchodu do penzie viaže na strednú dĺžku dožitia – teda na to, ako dlho sa ľudia v danom ročníku podľa štatistík dožívajú. Ak sa život predlžuje, posúva sa aj vek odchodu do penzie.Konkrétny dôchodkový vek pre daný ročník sa určuje vopred vyhláškou ministerstva práce. Napríklad pre ľudí narodených v spomínanom roku 1967 je nastavený na 64 rokov a jeden mesiac. Toto pravidlo sa však ešte znižuje za vychované deti. Za každé takéto dieťa sa dôchodkový vek skracuje o šesť mesiacov, najviac však spolu o 18 mesiacov. Znamená to, že rodič s tromi a viac vychovanými deťmi môže odísť do penzie o rok a pol skôr než bezdetný človek z rovnakého ročníka.Návrh, s ktorým prišli zástupcovia zamestnancov, však naráža na peniaze. Analytik INESS Radovan Ďurana pre Pravdu zdôraznil, že slovenský dôchodkový systém je v obrovskom deficite. Ak by štát chcel niečo podobné pretaviť do praxe, musel by podľa neho zároveň znižovať penzie.

Odborník pripomína, že dôchodková reforma z roku 2003 stanovila vek odchodu do dôchodku na 62 rokov. „V tom čase bola stredná dĺžka života 62-ročných mužov 15 rokov. V roku 2026 sa pre rovnako starých mužov predĺžila stredná dĺžka života na 18,5 roka. Vek dožitia sa predĺžil o 3,5 roka, ale dnes odchádzajú do dôchodku muži vo veku 63,5 roka, len o 1,5 roka neskôr. V porovnaní s okolitými krajinami potrebujeme výrazne zrýchliť rast veku odchodu do dôchodku,“ dodal analytik.

Bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerovej má na vec iný pohľad „Skorší odchod do dôchodku pre niektoré profesie má svoje opodstatnenie. Vek odchodu do dôchodku je dnes naviazaný na strednú dĺžku života. Ani čiastočne nezohľadňuje strednú dĺžku života prežitú v zdraví,“ povedala pre Pravdu.

Podľa exministerky by preto bolo možné hľadať kompromis, napríklad cez plný počet odpracovaných rokov a zároveň minimálny vek. Aj v takom prípade však zdôrazňuje, že by bolo potrebné prepočítať dosahy na rozpočet Sociálnej poisťovne.Schmögnerová zároveň upozorňuje, že problémom slovenského dôchodkového systému nie je len samotný vek odchodu do penzie. Za „kardinálnu anomáliu“ označuje aj možnosť vybrať si za určitých podmienok nasporené peniaze z druhého piliera ešte pred tým, než sa použijú na doživotný dôchodok. „Takto postavený II. pilier pri dnešnej výške odvodového percenta doň je nielen finančne náročný a zvyšuje schodok Sociálnej poisťovne, ale nerieši otázku financovania starnutia populácie a neprispieva k trvalej udržateľnosti verejných financií,“ dodala bývalá ministerka.Do dôchodku postupne

Zaujímavo znie aj návrh odborárov na postupný odchod do dôchodku. Píšu, že namiesto súčasného nastavenia, kedy zamestnanec jeden deň pracuje naplno a potom sa z neho stane dôchodca, by systém mohol umožniť plynulejší prechod.

KOZ v dokumente argumentuje, že ak by sa zvýšila potrebná doba poistenia na získanie plného starobného dôchodku, bolo by nutné dopracovať možnosť poberania čiastočného starobného dôchodku. „Pri tejto konštrukcii nebude nutná kategória predčasného dôchodku, je však možné použiť pomocné kritérium minimálneho fyzického veku,“ uvádzajú. V takomto systéme by mohlo platiť, že človek splní podmienoky, mohol by poberať časť dôchodku a popri tom ešte v obmedzenom rozsahu pracovať.

Podľa odborárov by obdobie odchodu do dôchodku mohlo trvať niekoľko mesiacov. Počas nich by zamestnanec čiastočne poberal mzdu aj dôchodkové dávky, pričom obe sumy by boli krátené v stanovenom pomere. Rovnako by sa mu krátila aj pracovná doba. Odbory však zároveň upozorňujú, že pri skoršom odchode z pracovnej aktivity treba riešiť aj zásadu „dôchodok alebo mzda“. Obávajú sa totiž situácie, keď by človek poberal dôchodkovú dávku a zároveň naplno pracoval, čím by podľa nich mohol deformovať trh práce.Takéto nastavenie by zároveň mohlo vyriešiť aj problém s výrazným nedostatkom ľudí na trhu práce. Ten sa vyostril najmä na prelome rokov 2023 a 2024. V tom čase totiž veľká časť firiem bojovala s hromadným útekom ľudí do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch – v tom čase na to totiž mali najvýhodnejšie podmienky (najmä vysoká valorizácia).

Zatiaľ čo ešte v roku 2023 bolo na predčasnom dôchodku len čosi vyše 15-tisíc ľudí, v nasledujúcom roku ich bolo už takmer 40-tisíc. Po sprísení podmienok, kedy namiesto pevných 40 odpracovaných rokov zaviedol podmienku naviazanú na dôchodkový vek ročníka a zároveň zjednotil krátenie predčasnej penzie na 0,5 percenta za každých začatých 30 dní skoršieho odchodu, tieto počty výrazne klesli. Posledné čísla z apríla tohto roka hovoria, že predčasných penzistov máme na Slovensku už iba niečo vyše 26-tisíc.

Zdroj: pravda.sk