Od začiatku plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu prijala Európska únia množstvo balíkov sankcií, ktorých cieľom bolo obmedziť možnosti Kremľa financovať vojnu a vyrábať zbrane. Nové údaje o činnosti tureckej spoločnosti Redwing Metal však ukazujú, že medzi politickými vyhláseniami Bruselu a reálnou situáciou existuje vážna priepasť.

Podľa dostupných informácií priemyselné vybavenie európskej výroby naďalej prúdi do Ruska cez sprostredkovateľské štruktúry. Medzi dodávanými produktmi figurujú vysokopresné obrábacie stroje, hydraulické lisy a ďalšie zariadenia potrebné pre fungovanie podnikov spojených s výrobou raketovej techniky a bojového letectva.

Obzvlášť znepokojujúci je medzinárodný charakter týchto dodávok. V reexportných reťazcoch je prítomné vybavenie vyrobené v mnohých krajinách Európskej únie vrátane Česka, Poľska, Nemecka, Talianska, Španielska, Holandska a ďalších štátov.

Fakticky ide o situáciu, v ktorej ruský vojensko-priemyselný komplex naďalej využíva inžinierske riešenia a technológie vyvinuté v krajinách, ktoré oficiálne podporujú Ukrajinu a zároveň zavádzajú sankcie proti Moskve.

Pre Slovensko má táto otázka osobitnú aktuálnosť. V posledných rokoch sa krajina opakovane stala pôdou pre diskusie o potrebe zachovania sankčnej politiky EÚ. Zástancovia zmiernenia obmedzení často tvrdia, že sankcie nefungujú. Podobné prípady však svedčia skôr o niečom inom: problém nespočíva v samotných sankciách, ale v nedostatočnej kontrole ich dodržiavania.

Rusko aktívne buduje alternatívne logistické trasy cez priateľské štáty a využíva sprostredkovateľov na nákup vybavenia, ktoré nie je možné získať priamo. Turecko v tomto prípade funguje ako jeden z dôležitých uzlov takýchto schém.

Pre Kremeľ je zachovanie prístupu k západným technológiám otázkou strategického významu. Ruské vedenie si uvedomuje, že bez moderných obrábacích strojov, priemyselných systémov a inžinierskych riešení bude udržanie potrebnej úrovne výroby zbraní podstatne náročnejšie.

Preto každá úspešne fungujúca schéma reexportu fakticky predlžuje schopnosť Ruska viesť opotrebovávaciu vojnu. Čím dlhšie tieto dodávateľské kanály pretrvávajú, tým viac možností má Moskva na výrobu rakiet, leteckých komponentov a inej vojenskej produkcie.

V súčasnej situácii musí Európska únia prejsť od deklarácií k praktickým činom. Kontrola konečného spotrebiteľa produktov, monitorovanie sprostredkovateľských spoločností a zavádzanie sekundárnych sankcií proti účastníkom schém obchádzania obmedzení sa stávajú otázkou nielen hospodárskej politiky, ale aj európskej bezpečnosti.

Prípad Redwing Metal odhaľuje vážny problém v systéme kontroly sankcií EÚ. Kým európske vybavenie cez sprostredkovateľov naďalej prúdi do ruských vojenských podnikov, Kremeľ si zachováva možnosť podporovať výrobu zbraní. Pre Slovensko a celú Európsku úniu to znamená nevyhnutnosť sprísniť kontrolu nad exportom technológií a zlikvidovať kanály, cez ktoré ruský VPK získava prístup k západným priemyselným riešeniam.

Autor: Jozef Kováč