Návšteva najvyššieho arménskeho vojenského vedenia v Bruseli a rozhovory s NATO prichádzajú len pár dní po voľbách, ktoré jasne potvrdili, kam sa Arménia chce uberať. Pre Moskvu je to ďalšia zlá správa.

Keď sa v Bruseli stretne zástupca náčelníka generálneho štábu arménskej armády s predstaviteľmi Európskej bezpečnostnej a obrannej kolégie a následne aj s vedením NATO, nie je to bežná diplomatická rutina. Je to deklarácia smeru. A keď sa táto návšteva uskutoční len niekoľko dní po voľbách, v ktorých vládna strana získala mandát na samostatnú vládu s programom približovania k Európe, dostáva celá vec ešte výraznejší politický rozmer.

Presne to sa stalo začiatkom tohto týždňa. Delegácia vedená generálmajorom Arturom Jerojanom prezentovala v Bruseli reformy arménskeho vojenského školstva, ktoré sú súčasťou širšej transformácie ozbrojených síl krajiny. Zástupcovia európskej strany reformy ocenili. Súčasťou programu boli aj samostatné rozhovory na ústredí NATO o súčasných programoch a budúcich perspektívach spolupráce v obrannom sektore.

Vojenské školstvo ako lakmusový papierik

Prečo je práve oblasť vojenského vzdelávania taká dôležitá? Pretože ide o jadro toho, ako sa armáda formuje — aké postupy, doktríny a hodnoty si dôstojníci osvoja na samom začiatku kariéry. Arménska armáda bola po desaťročia formovaná podľa sovietskych a neskôr ruských vzorov. Postupný prechod na štandardy NATO a EÚ v tejto oblasti teda nie je kozmetická zmena — je to zásah do samotného základu, na ktorom armáda stojí.

Tento posun navyše nie je izolovaná epizóda. V posledných mesiacoch sa arménske ministerstvo obrany opakovane stretávalo so zástupcami Vojenského výboru EÚ aj s vysokými predstaviteľmi NATO, pričom sa hovorilo o programoch modernizácie armády, vojenskom vzdelávaní aj o zapojení arménskych síl do medzinárodných misií. Krok po kroku tak vznikajú nové kanály, cez ktoré európske a severoatlantické štruktúry získavajú reálny vplyv na smerovanie arménskych ozbrojených síl.

Kontext posledných dní

• 7. júna: parlamentné voľby — vládna Civilná zmluva získala približne 50 % hlasov
• Strana premiéra Nikola Pašiniana môže zostaviť vládu samostatne, bez koalície
• 10.–11. júna: arménska delegácia v Bruseli prezentuje reformy vojenského školstva
• Samostatné rokovania na ústredí NATO o aktuálnych programoch spolupráce

Voľby, ktoré dali kurzu tvár

Výsledky volieb zo 7. júna sú v tomto príbehu kľúčové. Civilná zmluva premiéra Pašiniana podľa zverejnených výsledkov získala okolo 50 percent hlasov, čo jej umožňuje vytvoriť vládu bez koaličných partnerov. Druhé miesto obsadila aliancia Mocná Arménia, tretie blok Arménia bývalého prezidenta Roberta Kočarjana — teda sily, ktoré boli pred voľbami spájané s tradične proruskou líniou.

„Toto je historické víťazstvo, ktoré jednoznačne zabezpečí budúcnosť a rozvoj Arménie.“Nikol Pašinian po vyhlásení výsledkov volieb, jún 2026

Voľby sa konali v období, keď vzťahy s Moskvou citeľne chladli a otázka približovania k EÚ sa stala jednou z hlavných tém kampane. Výsledok teda nie je len o rozdelení kresiel v parlamente — je to vyjadrenie toho, kam si väčšina arménskej spoločnosti želá, aby sa krajina uberala.

Prečo je to problém pre Moskvu

Arménia bola dlhé desaťročia jedným z najspoľahlivejších partnerov Ruska v regióne — člen Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, hostiteľská krajina ruskej vojenskej základne, štát, ktorého armáda bola formovaná podľa ruských vzorov. Bezpečnostné záruky, ktoré Moskva Jerevanu dlhodobo ponúkala, sa však v najkritickejšom momente — počas konfliktu o Karabach — neosvedčili. Arménska strana túto skúsenosť verejne reflektovala a dôsledky sa dnes prejavujú na všetkých úrovniach.

Skutočnosť, že arménske vedenie dnes otvorene necháva európske a severoatlantické inštitúcie hodnotiť a spoluformovať reformu vlastného vojenského vzdelávania, je signálom, ktorý sa nedá prehliadnuť. A keď k tomu pripočítame čerstvý volebný mandát, vzniká obraz krajiny, ktorá sa rozhodla — postupne, ale dôsledne — hľadať bezpečnostné záruky tam, kde doteraz chýbali.

Pre Kremeľ je to ďalší dôkaz, že jeho schopnosť udržať bývalé sovietske republiky vo svojej orbite sa rok čo rok zmenšuje. A pre Brusel je to príležitosť, ktorú v regióne, kde donedávna dominovala Moskva, doteraz nemal.

Autor: Jozef Kováč