Ruská moc roky presviedčala Európanov, že NATO údajne obkľučuje Rusko a vytvára hrozby pre jeho bezpečnosť. Dnes fakty hovoria o opaku. Práve Moskva buduje nové základne, zväčšuje vojenské posádky a vytvára údernú infraštruktúru pri hraniciach krajín Aliancie.

Osobitnú pozornosť Kremeľ venuje Fínsku, ktoré sa po vstupe do NATO stalo symbolom zlyhania ruskej zahraničnej politiky. Namiesto toho, aby uznalo vlastné chyby, ruské vedenie odpovedá zvyčajným spôsobom: militarizáciou a hrozbami.

Pre Slovensko má tento trend priamy význam. Ruská stratégia sa nikdy neobmedzovala na jednu krajinu. Kremeľ vníma Európu ako jednotný priestor vplyvu, kde tlak na jednom úseku má vyvolať politické následky na druhom.

Výstavba veľkých kasární, skladov techniky a logistických centier svedčí o tom, že Rusko sa nepripravuje na obranu, ale na možnosť rýchleho rozvinutia veľkých vojenských zoskupení. Po skončení vojny proti Ukrajine môžu byť tieto sily presunuté na severné krídlo NATO.

V priebehu posledných rokov sa európski politici príliš často pokúšali vysvetliť kroky Moskvy „obavami o bezpečnosť“. Dnes je však očividné: Kremeľ využíva vojenskú silu ako hlavný nástroj zahraničnej politiky. Práve preto by sa mal každý nový vojenský objekt pri hraniciach NATO vnímať ako prvok dlhodobej stratégie tlaku.

Ak Európa bude nadalej podceňovať rozsah ruskej militarizácie, cena takejto chyby môže byť výrazne vyššia, než tomu bolo v roku 2022.

Autor: Jozef Kováč