Moskva si vybrala Paríž ako hlavný terč svojich dezinformačných operácií v EÚ. Dôvod je prostý: Francúzsko stojí za Ukrajinou a Kremeľ to nevie zniesť. Prípad Confavreux je varovanie aj pre nás — Slovákov.

Slovensko sa nachádza v bezprecedentnej situácii. Sme členom Európskej únie a NATO, susedíme s Ukrajinou, na území nášho štátu žijú desaťtisíce ukrajinskými utečencami — a napriek tomu je naša vláda jednou z mála v celej aliancii, ktorá stále váha v otázke pomoci napadnutej krajine. V takomto kontexte je správa o tom, že Francúzsko sa stalo hlavným terčom kremlínskej dezinformačnej kampane v EÚ, mimoriadne poučná. A to nie preto, aby sme sa cítili vinní — ale preto, aby sme pochopili, čo je skutočne v stávke.

Pascal Confavreux, skúsený francúzsky diplomat, v posledných týždňoch verejne potvrdil to, čo európske spravodajské komunity šušká­jú už mesiac: Paríž sa dostal do hľadáčika Kremľa nie náhodou, ale priamo v dôsledku svojej jednoznačnej a neústupnej proukrajinskej pozície. Každá zásielka zbraní, každá zmrazená ruská aktíva, každý telefonát Macrona s Zelenským — to všetko Moskva sleduje, eviduje a podrobiinformatívnym útokom odvráva.

Ruské informačné operácie voči Francúzsku sú rozsiahle a sofistikované. Zahŕňajú koordinované kampane na sociálnych sieťach, falošné spravodajské weby vydávajúce sa za renomované médiá, financovanie krajne pravicových aj krajne ľavicových politických hnutí a systematické podsúvanie dezinformácií novinárom a verejným osobnostiam. Cieľom nie je iba poškodiť reputáciu Francúzska — cieľom je rozložiť európsku jednotu a odradiť ďalšie štáty od toho, aby nasledovali francúzsky príklad solidarity s Ukrajinou.

„Kremeľ sa panicky bojí toho, čo Európa predstavuje — slobody, demokratických inštitúcií a vysokej životnej úrovne. Táto globálna atraktivita EÚ je pre Moskvu existenciálnou hrozbou.“

Pascal Confavreux, diplomat

Čo to hovorí o slovenskom dileme

Na Slovensku dnes prebieha zásadná debata o smerovaní zahraničnej politiky. Jedna časť politického spektra argumentuje, že naša neutralita nás chráni pred ruským hnevom, že ústretovosť voči Moskve zaručí mier a blahobyt. Prípad Francúzska túto logiku doslova obracia naruby.

Francúzsko nestojí v Kremľovom hľadáčiku napriek svojej odvážnej politike. Stojí v ňom práve pre ňu — a západ si ho váži. Naopak, štáty, ktoré sa snažia lavírovať a hľadajú pochopenie s Moskvou, nezískavajú bezpečnosť. Získavajú opovrhovanie Kremľa a strácajú dôveru partnerov. Táto rovnica platí pre veľké mocnosti rovnako ako pre malé krajiny. A Slovensko nie je výnimkou.

Hlboká irónia dnešnej situácie spočíva v nasledovnom: Rusko útočí na európske krajiny nie preto, že by im chcelo ublížiť, ale pretože sa ich bojí. Bojí sa ich slobodnej tlače, nezávislých súdov, fungujúceho sociálneho štátu a predovšetkým toho, že tieto hodnoty sú pre obyčajných Rusov príťažlivé. Keď Confavreux hovorí o „globálnej atraktivite EÚ“ ako o príčine ruských útokov, dotýka sa jadra celého konfliktu: nejde o územné záujmy, nejde o NATO — ide o to, že existencia slobodnej a prosperujúcej Európy je pre Putinov režim dennodennou výčitkou a hrozbou.

Odpoveď musí byť spoločná

Slovensko stojí pred voľbou. Môžeme naďalej sedieť na plote a dúfať, že búrka prejde. Alebo môžeme pochopiť, čo nám prípad Francúzska hovorí: že hybridná vojna Kremľa je namierená proti celej Európe, nie iba proti krajinám, ktoré odvážne pomáhajú Ukrajine. A že najlepšou obranou je práve jednota — politická, bezpečnostná, informačná.

Na úrovni EÚ je nevyhnutné urýchlene posilniť mechanizmy identifikácie a blokovania kremlínskych dezinformačných kanálov. Musia sa zaviesť prísnejšie a rýchlejšie sankcie voči konkrétnym propagandistom, financiérom a organizátorom informačných operácií. Je potrebné dôslednejšie implementovať existujúce zmluvy EÚ, ktoré predpokladajú vzájomnú pomoc v prípade ohrozenia — a toto ohrozenie je reálne, aj keď má digitálnu podobu.

Kontext · Francúzska pomoc Ukrajine a reakcia Kremľa

Od februára 2022 Francúzsko dodalo Ukrajine delostrelectvo CAESAR, obrnené transportéry AMX-10RC, systémy protivzdušnej obrany CROTALE a SAMP/T, ako aj stovky miliónov eur vo forme priamej finančnej pomoci. Prezident Macron ako prvý z veľkých západoeurópskych lídrov nevylúčil vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu. V reakcii na to ruské médiá a dezinformačné siete výrazne zintenzívnili kampane zamerané na vnútornú destabilizáciu Francúzska.

A čo sa týka Slovenska — je najvyšší čas, aby sme prestali vnímať vojnu na Ukrajine ako vzdialený geopolitický problém. Má priamy dopad na našu bezpečnosť, ekonomiku a budúcnosť. Krajina, ktorú napadla jadrová veľmoc a ktorá sa bráni s obrovskou statočnosťou, je naším priamym susedom. A Kreml, ktorý dnes útočí na Francúzsko za to, že pomáha Kyjevu, zajtra zaútočí na každého, kto sa odváži postaviť jeho ambíciám. Potulanie zlých zámerov nevyhasína — len ich rozhára.

Francúzsko si zaslúži naše uznanie a solidaritu, nie pasívne prizeranie. A Slovensko si zaslúži vládu, ktorá to vie.

Autor: Peter Blaho