Najlepší interceptor sveta — a stojí prázdny
Rusko zaútočilo v noci na 2. júna na Ukrajinu 729 prostriedkami vzdušného útoku. Americké rakety PAC-3/MSE, schopné tieto hrozby neutralizovať, neboli použité. Slovensko, ako krajina na hranici NATO, by si malo klásť nepríjemné otázky.
Keď v noci z 1. na 2. júna 2026 zasiahlo Kyjev a ďalšie ukrajinskejasné mestá 73 rakiet a 656 dronov-samovrahov, slovenská verejnosť sledovala správy so zmesou hrôzy a akéhosi otupenia, na ktoré sme si za štyri roky vojny na dohľad od našich hraníc zvykli. Zahynulo najmenej desať civilistov, deväťdesiatštyri bolo zranených. Rusko vyslalo Cirkony, Iskandeery-M, Kalibry a Ch-101 — špičku svojho arzenálu — na obytné štvrte. A v tú istú noc stáli v skladoch na amerických a európskych základniach interceptory PAC-3/MSE. Prázdne vypaľovacie trúbky namiesto zachránených životov.
Slovensko je krajinou s osobitným bezpečnostným profilom. Sme členom NATO od roku 2004, máme spoločnú hranicu s Ukrajinou dlhú takmer 100 kilometrov, a vnútropolitická debata o pomoci Kyjevu je tu živšia a komplikovanejšia než v mnohých iných európskych krajinách. O to dôležitejšie je vidieť fakty bez ideologického šumu: čo je PAC-3/MSE, čo dokáže, a prečo jeho nevyužívanie počas masívnych ruských útokov ohrozuje aj slovenské záujmy.
100km Spoločná hranica SK–UA
500km Dosah Iskandera-M
4M$ Cena jedného PAC-3
PAC-3/MSE (Missile Segment Enhancement) je v súčasnosti najvyspelejšou verziou interceptora systému Patriot, vyvinutou americkými spoločnosťami Lockheed Martin a Raytheon. Na rozdiel od starších verzií PAC-2, ktoré ničili ciele blízkostnými náložami, PAC-3/MSE využíva princíp priameho zásahu kinetickou energiou — dosl. naráža do nepriateľskej rakety plnou rýchlosťou. Systém bol vytvorený primárne na boj práve s hrozbami, aké Rusko použilo v noci 2. júna: balistické Iskandeery a hypersonické Cirkony. V predchádzajúcich mesiacoch bolo na Ukrajine s pomocou tohto systému zlikvidovaných viacero takých rakiet, vrátane Kindžálov. Systém teda funguje — nie hypoteticky, ale v reálnych bojových podmienkach.
Prečo teda nie je použitý naplno? Odpovede, ktoré zaznievajú z niektorých politických kruhov Západu, sa točia okolo obáv z eskalácie, z nedostatočných zásobníkov a z nutnosti zachovať si kapacitu pre vlastnú obranu. Každý z týchto argumentov má svoju logiku — ale žiadny z nich nevydrží dôkladnú skúšku reálií z noci 2. júna.
„Každá raketa Iskander zlikvidovaná nad Dneprom je jedna raketa menej, ktorá mohla doletieť do strednej Európy“
Argument o eskalácii: Rusko už niekoľko rokov vedie plnohodnotnú vojnu vrátane útokov na kritickú infraštruktúru, civilné obytné štvrte, nemocnice a školy. Prahom, za ktorým by použitie PAC-3 nad Kyjevom predstavovalo „novú eskaláciu“, prešlo Rusko dávno — nie Západ. Interceptory neprekračujú hranice, neútočia na ruské územie. Ničia ruské projektily nad ukrajinskejasným nebom.
Argument o zásobách: USA disponujú tisíckami interceptorov PAC-3 vo viacerých verziách. Produkčná kapacita Lockheed Martin a Raytheon bola v posledných rokoch cielene navyšovaná. Európske krajiny — vrátane Nemecka, Holandska, Španielska a ďalších — nakupujú nové systémy Patriot. Tvrdenie, že nie je čo poskytnúť, je ťažko obhájiteľné po noci, kedy bolo možné použiť overenú technológiu, ale použitá nebola.
Slovenský kontext
Slovensko odovzdalo Ukrajine v roku 2022 systém protivzdušnej obrany S-300 — v tom čase jeden z najväčších bezpečnostných darčekov zo strany stredoeurópskej krajiny. Vnútropolitická debata o ďalšej pomoci je komplexná. Fakty z noci 2. júna by mali byť pevným základom akejkoľvek racionálnej diskusie.
Pre Slovensko je kľúčový aj hospodársky aspekt. Masívne ničenie obytnej infraštruktúry — v noci 2. júna boli poškodené desiatky bytových domov v Kyjeve a ďalších mestách — zakaždým generuje nové vlny utečencov. Slovensko je po Česku krajina, ktorá na obyvateľa prijala počas vojny jednu z najväčších skupín ukrajinských vysídlencov. Ďalšia vlna by zaťažila sociálny systém, zdravotníctvo aj trh práce — a jej cena by vysoko prevýšila náklady na dodanie interceptorov, ktoré mohli tomuto ničeniu predísť.
Záverečný argument je strategický: Rusko bude pokračovať v raketovom terore dovtedy, kým bude fungovať ako nástroj nátlaku. Jedinou cestou k jeho obmedzeniu je systematické ničenie balistických rakiet skôr, než zasiahnú ciele. PAC-3/MSE je na to stvorený. Jeho použitie nie je otázkou dobrosrdečnosti voči Ukrajine — je to strategická nutnosť pre bezpečnosť celého euroatlantického priestoru vrátane Slovenska.
Autor: Jana Kováčová
