Obnova najväčšieho vojenského obvodu Československa, pôsobenie v národnom parku aj prekreslenie hraníc súčasných armádnych priestorov. „Strčenú nohu“ plánuje mať rezort obrany na viacerých miestach východného Slovenska. Hoci k zmenám nedôjde zo dňa na deň, z niektorých lokalít sa už teraz ozýva kritika, že sa opakuje bolestivá história, rozhoduje sa bez tých, ktorých sa to dotýka najviac, a že vojakom bude musieť ustúpiť aj vzácna príroda.

Lešť sa nafúknuť nedá a cvičenia na Záhorí neumožňuje blízkosť Vojenského technického a skúšobného ústavu a letisko v Kuchyni. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) tvrdí, že armáda nemá na výber, potrebuje priestory na výcvik aj ochranné prostriedky.

Z toho, čo uviedol minulý týždeň, vyplýva, že hranice by sa mali prekresľovať v prípade dvoch objektov na východe. „Aktuálne je napríklad plánovaný zámer rozšírenia v rámci Vojenského obvodu Valaškovce,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo obrany. Šéf rezortu avizoval, že vykupovať pozemky plánuje aj pri Ozorovciach.V hre je aj prírodná rezervácia Vihorlat, kde by mohli umiestniť pozorovaciu techniku. „Musíme si rozmyslieť, čo má prioritu, a podľa toho sa musíme zariadiť. Zbytočné sú nám radary, keď ich necháme na mieste, kde nebudú nič vidieť,“ podotkol minister.

O plánoch NATO sa vedelo

Najvýraznejšia kritika prišla z okolia Kežmarku, kam sa má armáda vrátiť. Miestni tu zažívajú déjà vu. Žijúci potomkovia vysťahovaných 485 rodín si na príchod uniforiem živo pamätajú z detstva. Tank stál uprostred cesty, dedinu obsadili vojaci a násilne ich odviezli preč. Ľudia veľmi plakali. Obce Ruskinovce, Dvorce, Blažov a osadu Ľubické kúpele zrovnali so zemou pred viac ako 70 rokmi a na ich ploche s takmer 32-tisíc hektármi vznikol jeden z najväčších vojenských obvodov v Československu – Javorina.

Primárne slúžil na výcvik protilietadlových síl československej armády a vojaci túto základňu využívali ešte aj v 90. rokoch. Uvažovalo sa, že bude mať podobné výcvikové využitie ako dnes Lešť, kde dnes pôsobí mnohonárodná brigáda NATO. „Bol to jeden z najväčších vojenských priestorov, a to ho predurčovalo pre výcvik protilietadlových systémov. Vďaka rozľahlosti umožňoval streľby protilietadlových systémov na veľké vzdialenosti,“ priblížil pre Pravdu bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.

Obvod oficiálne zrušili až v roku 2011. Keď rodiny pôvodných obyvateľov dostali pozemky späť, na mieste zaniknutej obce Dvorce chceli vyčleniť územie pre rekreačné chaty. Zámer sa podľa ta3 stal dokonca súčasťou územného plánu Prešovského kraja a kompromis našli aj s ochranármi.

Pred cieľovou rovinkou ich však znova uzemnil štát. Keď požiadali Vojenské lesy a majetky o súhlas na malé pozemkové úpravy, dostali zamietavé stanovisko – ministerstvo tam má strategický záujem. O plánoch rezortu obrany – obnoviť vojenský obvod – sa väčšina reštituentov dozvedela až z médií. Hovoria, že v takom krásnom prostredí armáda nemá čo robiť, a že sa všetko opäť deje „o nás, bez nás“.Kaliňák však tvrdí, že reštitúcia Javoriny bola v rozpore s pravidlami a politici sľúbili ľuďom vzdušné zámky, pretože už v tom čase sa vedelo, že vojaci odtiaľ nadobro neodídu. „Keď im v 2004 KDH sľubovalo veci, tak bolo veľmi neúprimné, pretože už vtedy existovali plány Severoatlantickej aliancie, čo sa s Javorinou má robiť,“ tvrdí. V budúcnosti má ísť podľa neho o „živý vojenský priestor“.

Bezpečnostného analytika návrat vojakov na Javorinu neprekvapil a vníma ho pozitívne. Význam regiónu vzrastá z hľadiska dronovej detekcie aj pre plánované zvyšovanie personálnych kapacít ozbrojených síl.Tri scenáre pre reštituentov

Reštituenti zorganizovali v nedeľu proti avizovaným krokom veľký protest. Hoci minister pripúšťa spor, vyhlásil, že nikto nemôže byť ukrátený a dostať za pozemky menej. „Je tu jednoznačný bezpečnostný záujem. Máme záujem s nimi rokovať, skúsime sa s nimi dohodnúť. Ale keďže sme naďalej najväčšími vlastníkmi priestoru, ktorý plánujeme a musíme používať, lebo veľa takých priestorov nemáme, aby sme mohli reagovať, tak, bohužiaľ, toto je presne ten styk, kde sa budete stretávať so súkromím,“ povedal.Armáda si zrejme len s kúskom zeme nevystačí. Javorina má pre ňu hodnotu v prípade krízových a obranných scenárov aj v rámci plánovania na úrovni NATO. Podľa Kaliňáka bude využívať „pravdepodobne celý“ priestor, i keď pripustil, že nový obvod nemusí kopírovať pôdorys toho z 50. rokov. „Môže vyzerať inak. Boli tam mnohé prípady, ktoré sa ukázali, že sú na kraji priestoru a nebude treba ich naďalej používať. Je otázka, či chcú byť v susedstve vojenského priestoru. Bude mať také pravidlá, ako má Lešť,“ priblížil.

Dohodnúť sa chce tak, aby „nikto nebol nespokojný“ a postupovať v troch variantoch. „Budú tri možnosti, ktoré budeme riešiť. Buď tú vec z obvodu vystrihneme. Buď tak, ako nás viacerí žiadajú, to chcú predať, lebo sú už nejakí dediči, ktorí už bývajú inde a nechcú sa tým zaoberať. Navyše, tie pozemky sú dosť rozdrobené. Alebo im poskytneme pozemkovú náhradu, to znamená, že niekde mimo obvodu,“ vymenoval.

Radary v PolonináchKaliňák potvrdil, že ozbrojené sily budú pôsobiť aj v najprísnejšie chránených zónach. Dôjsť by k tomu mohlo v horizonte troch rokov. „Týka sa to predovšetkým Národného parku Poloniny, kde jednoducho, bohužiaľ, trochu bezohľadne, keď to tak poviem, raz sa stane situácia – na tomto mieste musíme postaviť naše bezpečnostné zariadenia, tak to tam musíme urobiť bez ohľadu na to, či sa to ochranárom bude páčiť a toto bude ešte asi hádka,“ oznámil.

Hovorca ministerstva obrany Michal Bachratý spresnil, že Poloniny majú z hľadiska svojej geografickej polohy význam predovšetkým z pohľadu ochrany hraníc a monitorovania priestoru. „Hornatý, husto zalesnený terén a riedke osídlenie je vhodné najmä pre prieskumné a špeciálne operácie či kontrolu horských priechodov. Dané územie má špecifický význam pre obranné plánovanie – z bezpečnostného a strategického hľadiska však nie je možné uvádzať bližšie podrobnosti,“ uviedol pre Pravdu.

I keď Kaliňák hovorí o Poloninách ako o hotovej veci, národný park zatiaľ žiadnu požiadavku od ministerstva nedostal. Jeho vedeniu nie je známa ani plocha, ktorú by armáda mala obsadiť. Čo hovorí vedenie parku na argument, že bezpečnosť má pred prírodou prednosť?

Správa Národného parku Poloniny si podľa Zuzany Bartušovej uvedomuje význam bezpečnosti štátu a mimoriadnu bezpečnostnú situáciu v regióne v kontexte vojny na Ukrajine. Napokon, zákony poznajú výnimky, ktoré vojakom umožňujú vstúpiť do chránených území. „Zákon nevylučuje bezpečnostné alebo obranné opatrenia ani v chránených územiach, ale neznamená to, že ochrana prírody v takýchto prípadoch automaticky prestáva platiť,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa národného parku.

Bartušová podotkla, že v demokratickom právnom štáte je prirodzené, že sa pri takýchto projektoch hľadá primeraná rovnováha medzi verejným záujmom na bezpečnosti a verejným záujmom na ochrane prírody. „V prípade mimoriadnych situácií, ako je vojnový stav alebo bezprostredné ohrozenie bezpečnosti štátu, právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uplatnenie osobitných režimov a výnimiek aj v chránených územiach,“ dodala.

Armáda môže parku prospieť

Bednár pripomenul, že bezpečnosť má prednosť pred všetkým. Poškodenia prírody v Poloninách by sa však neobával. Prítomnosť obranných prvkov by jej, naopak, podľa neho mohla prospieť.

„Platná legislatíva umožňuje takýto postup, to je bez diskusie. Je na mieste uviesť fakty, ktoré obavy vyvracajú. Vojenské priestory, ktoré majú obmedzený prístup civilného obyvateľstva v zahraničí vedú k tomu, že dochádza k skvalitneniu životného prostredia. Príklady máme aj v Česku,“ podotkol. Domnieva sa, že dôjsť môže dokonca k zvýšeniu ochrany životného prostredia.

Zásah do územia by bol z jeho pohľadu neporovnateľne menší než v prípade vysekaného pásu so strážnymi vežami, ktoré sa už v Poloninách na hraniciach s Ukrajinou nachádzajú.

„Treba si uvedomiť, že rozsah zariadení, ktoré je potrebné vybudovať nemusí byť taký veľký, ako si to niekto predstavuje. Umiestnenie rádiolokačnej roty znamená vybudovanie bojového postavenia, ktoré môže mať rozmery 100 × 50 metrov a nejakého zabezpečovacieho priestoru, ktorý je zvyčajne umiestnený v blízkej obci v zastavanom území,“ vysvetlil.Kam umiestniť radary

Keď zostaneme pri radaroch, najcitlivejší je podľa Kaliňáka východ. „Keďže na západe, severe aj juhu máme spojenca z NATO, naše najohrozenejšie územie je východná hranica, kde momentálne nemáme ochranu tohto typu. Miest, ktoré potrebujeme obsadiť, je viacero,“ uviedol v nedeľu s tým, že sa nachádzajú až do hĺbky 100 kilometrov od hraníc. Problémom je podľa ministra zastavanosť Slovenska. Mapa rozmiestnenia by mala byť nastavená tak, aby trosky dopadali do polí mimo obývaných zón.

Podľa analytika sú severné prístupy nedostatočne chránené a monitorované aj kvôli členitosti územia, čo znemožňuje zabezpečiť plnohodnotný rádiolokačný obraz. Monitoring od Poľska je potrebný podľa neho aj kvôli potenciálnemu ohrozeniu z Kaliningradskej oblasti Ruska. Napríklad na Orave a spomínanej Javorine. Detekčnú sieť však treba aj pri jadrových elektrárňach, vodnom diele Gabčíkovo, dopravnom uzle pri Žiline či najvýznamnejších rozvodoch elektrickej energie v okolí Trnavy, Martina a Košíc.

Rovnako sú na tom podľa neho aj Valaškovce, kam armáda už nacvičovala v minulosti presun rádio elektrotechnického vybavenia. „Ak zoberieme súčasnú situáciu, priame ohrozenie Slovenskej republiky z Ruska, tak ten priestor nadobúda veľký význam,“ poukázal.

Umiestniť „klasické radary“ v Poloninách by ale podľa neho bolo neefektívne vzhľadom na nízky odraz. Uprednostnil by preto iné prostriedky ako sú izraelské radary, ktoré Slovensko zakúpilo. V národnom parku ich perspektívu nevidí, skôr vo Vihorlate či na Spiši.

„Na Východoslovenskej nížine bude veľmi efektívne nasadenie akustických senzorov, aké poznáme z vojnového konfliktu na Ukrajine. Na severe východného Slovenska to budú rádiolokátory krátkeho dosahu špeciálne vyvinutého na detekciu bezpilotných prostriedkov. Je to dané tým, že v zalesnenom prostredí, ktoré je charakteristické pre Poloniny nie je možné použiť akustické senzory, ktoré sú ekonomicky výhodné, pretože šum spôsobený vetrom zo stromov by znemožnil detekciu,“ dodal.

Zdroj: pravda.sk