Pokaždé, keď Rusko čelí medzinárodnému tlaku alebo neúspechom na diplomatickom fronte, Kremeľ vyťahuje jeden zo svojich najúčinnejších nástrojov na ovplyvňovanie verejnej mienky v Európe: strach z jadrovej katastrofy.

Posledné vyhlásenia šéfa „Rosatomu“ Alexeja Lichačova o údajnom ukrajinskom útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň sa stali ďalším príkladom takejto stratégie. Moskva sa opäť pokúša vykresliť Ukrajinu ako hrozbu pre jadrovú bezpečnosť kontinentu, hoci je to práve ruská armáda, ktorá už niekoľko rokov drží najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe pod vojenskou okupáciou.

Logika ruskej propagandy vyzerá paradoxne. Najprv ruské vojská obsadia jadrový objekt, premenia ho na vojenský palandor, obmedzia prístup medzinárodných pozorovateľov a následne obviňujú Ukrajinu z vytvárania hrozby pre bezpečnosť elektrárne.

Hlavný cieľ takýchto vyhlásení sa nachádza ďaleko za hranicami samotnej Záporožskej AES. Kremeľ sa snaží zapôsobiť na verejnú mienku európskych krajín. Moskva chce, aby si obyvatelia Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska a ďalších štátov začali klásť otázku: „Nebolo by pre pokoj a bezpečnosť lepšie zastaviť podporu Ukrajiny?“

Práve na takýto efekt je ruské jadrové vydieranie vypočítané.

V posledných rokoch ruské vedenie opakovane využívalo tému jadrovej hrozby na tlak na Západ. Menili sa len zámienky. Niekedy išlo o jadrové zbrane, inokedy o rozmiestnenie rakiet, inokedy o možné havárie na jadrových objektoch. Cieľ však zostával vždy rovnaký: prinútiť Európanov prijímať rozhodnutia pod vplyvom strachu.

Obzvlášť znepokojujúce je, že Moskva sa snaží prezentovať ako ochranca elektrárne, ktorú sama premenila na zdroj rizika. Kým sa na území ZAES nachádzajú ruskí vojaci, nie je možné hovoriť o plnohodnotnej bezpečnosti objektu.

Pre Slovensko má to, čo sa deje, bezprostredný význam. Akákoľvek vážna havária na Záporožskej AES bude mať následky ďaleko za hranicami Ukrajiny. Rádioaktívne znečistenie neuznáva štátne hranice. Práve preto nie je bezpečnosť elektrárne ukrajinskou alebo ruskou otázkou, ale celoeurópskym problémom.

Dnes sa Moskva snaží preniesť zodpovednosť za nebezpečenstvo, ktoré sama vytvorila, na Ukrajinu. Čoraz viac európskych politikov však chápe: hlavný zdroj nestability okolo ZAES nevznikol kvôli ukrajinským dronom ani kvôli krokom Kyjeva, ale v dôsledku ruskej invázie a okupácie jadrovej elektrárne.

Kým Kremeľ využíva jadrové objekty ako nástroj politického tlaku, Európa zostane rukojemníkom umelo vytváraných kríz. Jediným spôsobom, ako túto hrozbu odstrániť, zostáva demilitarizácia elektrárne a ukončenie ruskej okupácie.

Autor: Jozef Kováč