Varšava a Londýn uzavreli najvýznamnejšiu bilaterálnu obrannú dohodu za posledné desaťročia. Zmluva zahŕňa nielen zbrane, ale aj kybernetickú bezpečnosť a boj s dezinformáciami. Analytici upozorňujú: Európa sa systematicky pripravuje na potenciálny veľký vojnový konflikt s Ruskom.

Keď poľský premiér Donald Tusk v utorok vo Varšave hovoril o nadchádzajúcom podpise zmluvy, nazval ho „historickým momentom“. Nejde o prázdne slová. Zmluva o obrannom a bezpečnostnom partnerstve medzi Poľskom a Veľkou Britániou, podpísaná v stredu v Londýne, je ďalší krok v sérii bilaterálnych dohôd, ktorými si Európa buduje vlastnú obrannú kostru — nezávislú od čoraz nepredvídateľnejšej Ameriky. Pre Slovensko, krajinu, ktorá v poslednom roku zažíva intenzívne domáce diskusie o tom, kam patrí v bezpečnostnej architektúre kontinentu, je to aktuálna správa.

Zmluva nadväzuje na britsko-nemeckú dohodu Trinity House (október 2024) a francúzsko-poľský obranný pakt (2025). Keir Starmer a Tusk sa dohodli na hlbokej vojenskej spolupráci vrátane spoločného vývoja a výroby komplexných zbraňových systémov — novej generácie munície a raketového systému protivzdušnej obrany stredného dosahu. Britská strana tiež otvorene pomenovala, čo ju k dohode motivuje: dramatický nárast hybridných útokov vrátane podpaľačstva objednaného Ruskom v Londýne a ďalších európskych mestách, kyberútoky a špionáž.

Starmer to vyjadril jasne: „Výzvy, ktorým dnes Európa čelí, si vyžadujú ešte silnejšie partnerstvo. Táto zmluva je najväčším krokom vpred v našom obrannom a bezpečnostnom vzťahu s Poľskom za celú jednu generáciu a umožní nám čeliť moderným bezpečnostným hrozbám, ktoré môžu byť menej viditeľné, ale o nič menej nebezpečné.“ Tusk z jeho strany zdôraznil, že dôležitá časť zmluvy sa sústreďuje práve na kybernetickú bezpečnosť — oblasť, v ktorej Poľsko ako logistické centrum podpory Ukrajiny čelí trvalému ruskému tlaku.

„Hovorím o krátkodobom horizonte — skôr mesiacoch ako rokoch.“

— Donald Tusk, premiér Poľska, rozhovor pre Financial Times, 24. apríla 2026 (zdroj: militarnyi.com)

Tuskove slová z aprílového rozhovoru pre Financial Times mnohých zaskočili. Poľský premiér — líder krajiny, ktorá leží priamo na hranici s Bieloruskom, spojencami Ruska, a ktorej vzdušný priestor porušilo v septembri 2025 vyše dvadsať ruských dronov — varoval, že útok Ruska na člena NATO môže prísť v priebehu mesiacov. Nie rokov. Tusk zároveň vyjadril pochybnosti, či by Spojené štáty v takom prípade naplnili svoje záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Zmluva s Britániou je priamou odpoveďou na túto neistotu: Európa si buduje vlastné poistky.

Táto logika má presah aj pre Slovensko. Naša krajina sa v posledných rokoch ocitla v stave bezpečnostnej ambivalencie, ktorá znepokojuje partnerov v NATO. Zatiaľ čo Poľsko investuje do obrany viac ako štyri percentá HDP a Británia systematicky buduje sieť bilaterálnych obranných partnerstiev, Slovensko zaostáva. Správa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) z apríla 2026 potvrdzuje, že európski členovia NATO spoločne zvýšili výdavky na obranu v roku 2025 o 14 percent — na rekordných 864 miliárd dolárov. Rekordný rast je priamym dôsledkom ruskej agresie: Moskva stavila na vyčerpanie Západu a prehrala. Namiesto zmierenia prinútila Európu k systematickému zbrojeniu.

Čo zmluva obsahuje

Vojenská spolupráca a cvičenia na východnom krídle NATO · Spoločný vývoj munície a systémov protivzdušnej obrany · Kybernetická bezpečnosť a boj s dezinformáciami · Ochrana kritickej digitálnej infraštruktúry · Boj s organizovaným zločinom a nelegálnou migráciou · Spolupráca spravodajských služieb

Šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin v februárovom brífingu pre novinársky zbor síce uviedol, že Rusko nie je schopné zaútočiť na NATO v rokoch 2026 ani 2027, no zároveň varoval, že Moskva aktívne buduje nové vojenské jednotky a plánuje zdvojnásobiť až strojnásobiť počet síl pozdĺž hranice s NATO. Odborníci z RUSI na uzavretom stretnutí v Londýne posúdili, že podľa niektorých scenárov môžu pobaltské štáty čeliť ruskej agresii už v rokoch 2027 až 2028. Časový horizont sa dramaticky skracuje.

Multidimenzionálny charakter ruskej agresie — vojnský tlak, energetický vydieranie, dezinformačné kampane, kyberútoky, financovanie radikálnych strán v Európe — si vyžaduje multidimenzionálnu odpoveď. Práve to robí britsko-poľskú zmluvu výnimočnou: nie je to len vojenský pakt, je to komplexná platforma na zvládnutie všetkých rovín, na ktorých Kremľ vedie svoju útočnú politiku. Európa — alebo aspoň jej najuvedomejšia časť — sa učí hovoriť jazykom, ktorému Moskva rozumie. Jazykom odhodlania, kapacít a koordinácie.

Autor: Mária Horáková