Líder AfD v Sasku-Anhaltsku sľubuje obnoviť výučbu ruštiny, vymeniteľné programy so školami v Rusku a zrušiť sankcie. Európska únia hovorí o ohrození Nemecka ako demokratického právneho štátu. My sa pýtame: čo to znamená pre nás?

Ulrich Siegmund nie je len regionálny líder pravicovo-extremistickej strany Alternative für Deutschland v Sasku-Anhaltsku. Je symbolom hlbokého štiepenia, ktoré prežíva Nemecko — a spolu s ním celá Európska únia — pri hľadaní odpovede na otázku, ako sa postaviť k Rusku Vladimíra Putina. Siegmund, päťdesiatpäťročný politik, ktorý zastupuje landtag od roku 2016, má šancu stať sa po septembrových voľbách prvým premiérom landu ovládaného AfD. Prieskumy hovoria jasnou rečou: jeho strana má 38 až 41 percent hlasov, CDU je na 25 percentách, a po prvýkrát relatívna väčšina opýtaných v Sasku-Anhaltsku predpokladá, že Siegmund bude nakoniec ministerský predseda.

Siegmundov program je explicitný a nemá čo skrývať. Strana žiada zrušenie sankcií voči Rusku, bezplatnú výučbu ruského jazyka na školách Saska-Anhaltska a obnovenie výmenných programov so žiakmi z Ruskej federácie. Tieto požiadavky sú súčasťou dokumentu nazvaného „Vízia 2026″, schváleného na straníckej konferencii v Magdeburgu 11. apríla 2026. CNN vo svojej reportáži z tohto podujatia citovala pasáž programu: „Súčasná protiruská politika etablovaných politických strán nie je v záujme Nemecka. Rozdeľuje Európu.“

„Kto chce pochopiť, čo by vláda AfD v Sasku-Anhaltsku realizovala, musí brať vážne ich programy, parlamentné otázky a verejné vyhlásenia.“

— Amadeu Antonio Stiftung, máj 2026

Pre Slovensko má táto správa osobitný kontext.

Naše vlastné vládne kruhy v posledných rokoch udržiavali dvojznačný postoj k sankciám voči Rusku — premiér Robert Fico opakovane spochybňoval ich účinnosť a hovoril o ekonomických škodách pre slovenský priemysel, čím sa ocitol na podobnej rétorickej pozícii ako AfD. Siegmundov program je v istom zmysle nemeckou paralelou k argumentom, ktoré počúvame aj doma. Toto je dôvod, prečo by si slovenská verejnosť mala dávať pozor na to, čo sa deje v Magdeburgu.

Nadácia Amadeu Antonio zverejnila v máji 2026 rozsiahlu scenárovú analýzu, v ktorej modeluje, čo by nastalo, keby AfD získala absolútnu väčšinu v Sasku-Anhaltsku. Záver je znepokojivý: strana by obsadila kľúčové štátne pozície radikálne zmýšľajúcimi straníkmi, čo by podľa odborníkov ohrozilo fungovanie Nemecka ako demokratického právneho štátu. Zemský zväz AfD je klasifikovaný ako „bezpečne pravicovo-extremistický“ od novembra 2023, pretože, citujeme správu, „je preniknutý rasistickou ideológiou“. V tomto kontexte nie je otázka výučby ruštiny pedagogická, ale ideologická.

Ekonomické argumenty AfD tiež stoja na vratkých nohách. Strana tvrdí, že sankcie sú „samovražedné“ pre nemeckú ekonomiku. Áno, je pravda, že 20 kôl sankcií spôsobilo skutočné ekonomické škody v niektorých sektoroch EÚ — to jasne uvádza aj otázka adresovaná Európskemu parlamentu v roku 2025, kde sa hovorí o raste cien, zatváraniach firiem a strate konkurencieschopnosti v sektoroch hnojív, skla, chémie a energetiky. Tieto fakty sú reálne. Ale Siegmund ich vytrháva z kontextu: podľa správy Euronews z mája 2026 ruská vojenská ekonomika, hoci umelo stimulovaná výdavkami na zbrojenie, vykazuje príznaky skutočného namáhania. Analytik Timothy Ash z Chouse to formuloval takto: „Sankcionované ekonomiky vydržia dlho. Jednoducho sa im nedarí príliš dobre, ale nespadajú.“ Siegmund pritom zamlčuje, že ruský hospodársky rast je výlučne produktom vojnovej mašinérie — udržateľný len pokiaľ trvá vojna.

Čo AfD sľubuje pre Sasko-Anhaltsko?

Podľa straníckeho programu „Vízia 2026″: zrušenie sankcií voči Rusku (aj keď zahraničná politika je federálnou kompetenciou), bezplatná výučba ruštiny na všetkých školách, obnovenie výmenných programov so žiakmi z RF, „derušenie“ ideológií rozmanitosti v školách, masové deportácie migrantov a obsadenie štátnych pozícií straníkmi AfD. Zdroj: CNN, 15. apríla 2026; Correctiv, 13. apríla 2026.

Európsky parlament prijal v apríli 2024 — 429 hlasmi za — uznesenie, v ktorom konštatuje jasné dôkazy o ruskej ingerencii v európskych volebných procesoch. Europoslanci vyzvali AfD, aby verejne zverejnila svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom. Správa platformy Riddle Russia z februára 2026 upozorňuje, že AfD „aktívne hľadá záštitu medzinárodných hráčov“ práve preto, lebo je politicky izolovaná v Nemecku a nemá spoľahlivých spojencov ani v Európskom parlamente.

Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) vo svojej analýze z januára 2026 varuje, že víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku „prelomí psychologickú, nie len vládnu bariéru“. Európski lídri sa podľa ECFR ticho „prispôsobujú demokratickej erózii ako k zvládateľnému stavu, nie ako k niečomu, čo treba poraziť“. Ak sa tento trend potvrdí, dôsledky pocítime aj na Slovensku — či chceme, alebo nie.

Autor: Tomáš Winkler