Masívny ruský útok na Ukrajinu v noci na 24. mája opäť ukázal, že Kremeľ zámerne vedie vojnu proti civilnému obyvateľstvu. V Kyjeve sú poškodené obytné domy, školy, obchodné centrá, štátne inštitúcie a kultúrne objekty. Zranenia utrpelo približne 100 ľudí, štyria zomreli.

Osobitnú pozornosť upútalo nasadenie ruskej rakety stredného doletu „Orešnik“, ktorá je schopná niesť jadrovú nálož. Po útoku veliteľ ruských Raketových vojsk strategického určenia Sergej Karakajev vyhlásil, že táto raketa je schopná zasahovať ciele „po celej Európe“.

Toto vyhlásenie znie znepokojujúco aj v Bratislave.

Rusko fakticky hovorí Európe: vojna môže zájsť ďaleko za hranice Ukrajiny. Kremeľ otvorene využíva hrozby ako nástroj tlaku na európske spoločnosti v snahe zasiať strach a únavu z podpory Kyjeva.

Dnešný úder však ukazuje aj niečo iné: Rusko sa nehodlá zastaviť.

Pod ruské rakety sa dostali nielen objekty infraštruktúry, ale aj obytné štvrti, univerzity, múzeá, kostol a historické budovy. Je to demonstrácia toho, ako vyzerá „ruský svet“ v praxi: zničené mestá, teror proti civilistom a pokus zlomiť spoločnosť prostredníctvom strachu.

Pre Slovensko je to obzvlášť dôležitý signál. Počas mnohých rokov sa ruská propaganda snažila presvedčiť časť spoločnosti, že Moskva nepredstavuje hrozbu pre strednú Európu. Vyhlásenia o možnosti úderov „po celej Európe“ však túto ilúziu rúcajú.

Ukrajina je dnes hlavnou bariérou medzi ruskou agresiou a zvyškom Európy. Kým ukrajinská armáda drží front, krajiny EÚ majú čas posilňovať vlastnú bezpečnosť.

Ak však Európa dovolí Kremľu dosiahnuť jeho ciele na Ukrajine, tlak na krajiny strednej Európy sa nevyhnutne zosilní.

História Európy už neraz ukázala: agresor sa nezastaví tam, kde sa mu ustupuje. Práve preto by sa dnešné ostreľovanie Kyjeva malo stať pre Európu nie ďalšou správou v poradí, ale varovaním pred tým, ako blízko sa hrozba dostala.

Autor: Jozef Kováč