Vzťahy medzi Andrejom Dankom (SNS) a Tomášom Tarabom (nominant SNS) sa podľa informácií z koaličných kruhov výrazne vyostrili. Zdroj z prostredia vládnej koalície pre ta3 potvrdil, že predseda SNS požiadal premiéra Roberta Fica (Smer) o odvolanie ministra životného prostredia.

Informáciu o tlaku na personálnu výmenu priniesol ako prvý denník SME. Pre ta3 ju následne potvrdil aj dobre informovaný zdroj z koaličného prostredia. Danko mal podľa neho požiadať premiéra o odvolanie Tarabu už počas minulotýždňovej koaličnej rady. Minister životného prostredia sa na rokovaní podľa zverejnených fotografií nezúčastnil.

Predsedovi SNS má prekážať najmä izolácia ministerstva od straníckych štruktúr a skutočnosť, že ako líder strany nemá dosah na rozhodovanie v rezorte. Premiér Fico sa však podľa dostupných informácií zatiaľ postavil na stranu Tarabu a personálnu výmenu vo vláde nepodporil. Minister Taraba, ktorý sa dnes vrátil z pracovnej cesty, označil kritiku za neštandardnú a tvrdí, že ho nikto zo strany nekontaktoval.

Ešte nedávno pritom Taraba uchádzal o členstvo v SNS. Žiadosť si šéf envirorezortu podal po tom, čo predseda SNS Danko vyhlásil, že na kandidátnej listine do budúcich volieb budú len členovia strany a žiadni influenceri či „falošní národovci“.

Predsedníctvo národniarov však vstup Tarabu do strany zamietlo s tým, že aktuálne nebudú prijímať členov vlády. Šéf rezortu životného prostredia ešte predtým avizoval, že pokiaľ by sa takýto scenár z nejakého dôvodu naplnil, začne sa zamýšľať nad svojou politickou budúcnosťou.

Súboj o voličov SmeruNapätie medzi Tarabom a lídrom SNS sa od tohto momentu len stúpa. Dôvodom je aj to, že o šéfovi envirorezortu sa šepkalo ako o možnom nástupcovi Danka na čele SNS. Ten však o odchode z funkcie neuvažuje. „Ja mám 51 rokov, ja nie som dôchodca,“ odpovedal na otázku, či v strane vidí osobnosť, ktorá by ho teoreticky vedela nahradiť.

„Verte tomu, že ja sa chystám zabojovať o tie hlasy, ktoré sklamal Robert Fico,“ hlása Danko. Otázkou však je, či o rovnaké hlasy nebude bojovať aj jeho nominant. Zdá sa totiž, že sa od SNS čoraz viac odkláňa a svoje politické kroky nasmeruje inam.V aprílovom prieskume dôveryhodnosti politických lídrov agentúry Focus pre 360tku získal predseda SNS dôveru 22 percent respondentov, čo ho zaradilo na desiate miesto. V rebríčku dôveryhodnosti ministrov z marca skončil Taraba spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) na piatom mieste so ziskom 28 percent.

Pri porovnaní Danka a Tarabu podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda vidíme, že obaja sú veľmi ambiciózni a istotne sa jeden obával toho, že ten druhý by ho pripravil o vedenie v strane. „Obzvlášť ak je zrejmé, že Tomáš Taraba má väčšiu charizmu, výrazne väčší intelekt a nehovoriac o jeho komunikačných zručnostiach. Vedenie strany sa ho pravdepodobne zľaklo,“ hovorí odborník.Zonácia ako špička ľadovca

Aktuálne prebieha medzi SNS a jej nominantom horúci spor o návrhu na zonáciu národných parkov. Minister totiž oznámil, že podpísal zonáciu Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Tvrdí, že ide o zmenu, ktorá má v národných parkoch priniesť jasnejšie pravidlá a zvýšiť podiel najprísnejšie chránených území.

Podľa SNS však koná na vlastnú zodpovednosť a strana mu nedala mandát predložiť návrh zonácie v súčasnej podobe. Navyše ho varuje, aby „neuprednostňoval záujmy oligarchov“ a pokračoval v rokovaniach.

Výhrady voči dokumentu pritom okrem národniarov formulujú aj obyvatelia dotknutých lokalít, akademická obec či viaceré environmentálne organizácie. Podľa SNS Taraba mnohé z týchto pripomienok ignoroval. Strana preto žiada premiéra Roberta Fica (Smer), aby vláda aktuálnu podobu zonácie TANAP-u na najbližšom rokovaní neriešila.

Ministerstvo životného prostredia naopak tvrdí, že proces prebieha v súlade s legislatívou a v spolupráci s vlastníkmi pozemkov, samosprávami aj ďalšími aktérmi v regiónoch. V reakcii na stanovisko SNS Taraba uviedol, že medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu vedie ďalší nominant SNS, Marek Chovan, a preto strane odporúča, „aby lepšie komunikovala medzi vlastnými nominantmi“.

„Toto je zrejme len posunutie loptičky na druhú stranu, tentoraz zo strany SNS,“ komentuje situáciu Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Taraba a ani ďalšia nominantka SNS vo vláde Martina Šimkovičová sa k strane nehlásia, prezentujú sa ako nezávislí ministri a to im Danko teraz vracia. „Ja si myslím, že tam je cesta spolupráce uzavretá od toho momentu, ako sa vylúčilo, že by pán Taraba mohol byť členom,“ dodal odborník.

Za moment „rozchodu“ označuje odmietnutie členstva aj Lenč. „Toto hovorí za všetko a dnes už nemusíme, alebo by sme nemali o Tomášovi Tarabovi hovoriť ako o ministrovi SNS či ako o nominantovi SNS. Ich cesty sa rozišli,“ zdôrazňuje. Dopĺňa tiež, že nateraz síce vzťah Danka a Tarabu nie je a priori nepriateľský, no je len veľmi malá pravdepodobnosť, že by v budúcnosti mohli spolupracovať.

Koľko percent má SNS v skutočnosti?

Či ide pri návrhu o zonácii národných parkov zo strany SNS skutočne o snahu bojovať za pripomienky od verejnosti, ostáva otázne. Podľa Lenča však môže ísť aj o snahu SNS získať späť svojich voličov. Hoci bol Danko len nedávno znovu zvolený za predsedu strany, percentá v aktuálnych prieskumoch SNS pod jeho vedením naďalej stagnujú na úrovni asi 4,5 až 4,9 percenta. Vo voľbách v roku 2023 získali 5,62 percenta.

Štefančík upozorňuje na špecifikum spojené so ziskom hlasov, ktoré strana má. „My konkrétne nevieme, koľko hlasov získala SNS vďaka SNS, lebo kandidátka Slovenskej národnej strany bola zostavená viac-menej z nezávislých tvárí,“ vysvetľuje. Medzi ne patrí aj Taraba, ktorý bol dvojkou na kandidátke. Danko v posledných voľbách získal len o približne 5-tisíc hlasov viac ako dnešný minister životného prostredia.„SNS stratila voličov práve preto, lebo ľudia, ktorí sú dnes ministri, sa k nej nehlásia,“ pokračuje Štefančík. Keďže sa neprezentujú ako členovia SNS, je podľa neho úplne pochopiteľné, že sa až teraz ukazuje, koľko majú národniari naozaj percent, respektíve koľko by mali vo voľbách v roku 2023, ak by na kandidátku nepozvali tieto osobnosti.

Stranícky „cestovateľ“

Taraba prišiel na kandidátku SNS v roku 2023 spolu so Štefanom a Filipom Kuffovcami z politického subjektu Život. Členstva v strane sa pri tejto príležitosti vzdal. „Členstva som sa vzdal ešte pred voľbami, aby nebolo podozrenie, že sa obchádza koalícia,“ hovoril Taraba.

V predchádzajúcom volebnom období sa trojica do parlamentných lavíc prebojovala z kandidátky ĽSNS, kde v poslaneckom klube vydržali približne tri mesiace a následne ho opustili. Zvyšok volebného obdobia strávili ako nezaradení poslanci.

Kam Taraba poputuje ďalej, zatiaľ nie je jasné, no politológovia vidia niekoľko možností. Lenč si myslí, že ak by sme sa na to pozerali iba ideologicky a opomenuli potenciálne personálne animozity, jeho miesto vidí práve v SNS či Republike. „Avšak rozhodne by si našiel svoje miesto v Smere, hoci nie je ‚ľavičiar‘, či po boku niektorého z Kollárovcov, Borisa (Sme rodina) alebo Zoroslava (Právo na pravdu),“ hovorí.

Podľa Štefančíka pragmatický typ politika, akým je Taraba, nebude mať problém dohodnúť sa s ktoroukoľvek stranou. „Viem si predstaviť, že mu môže ponúknuť spoluprácu Smer. Dokonca si viem predstaviť, že by sa dohodol aj so stranou Hlas, prípadne so stranou Republika,“ uvádza.

Zdroj: pravda.sk