Poľská kontrarozviedka rozbila skupinu agentov pracujúcich pre Moskvu. Operácia odhaľuje, že hybridná vojna Kremľa sa dávno presunula za ukrajinské hranice. Slovensko nie je mimo dosahu — a práve teraz je čas na to hovoriť nahlas.

Poľská Agentúra vnútornej bezpečnosti (ABW) v uplynulých dňoch potvrdila, že na území krajiny rozložila rozsiahlu sieť ruských spravodajských agentov. Tí sledovali vojenské transporty smerujúce na Ukrajinu, verbovali informátorov a podľa dostupných informácií plánovali aj sabotáže kritickej infraštruktúry. Ide o jeden z najväčších odhalených prípadov ruskej špiónsko-diverznej činnosti v krajine NATO od roku 2022.

Poľsko zastáva od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu kľúčovú úlohu tranzitného koridoru pre západnú vojenskú pomoc. Práve táto rola z neho urobila prioritný cieľ moskovských spravodajských služieb. No to, čo sa deje vo Varšave, nie je len poľský problém. Pre každú krajinu NATO — vrátane Slovenska — ide o jasný signál: Kremeľ vedie vojnu na celom európskom území, nie len na frontovej línii v Donbase.

Slovensko a ruský vplyv

Slovenská informačná služba (SIS) vo svojich správach opakovane upozorňovala na pokusy Ruska o operácie vplyvu na Slovensku. Špecifikom slovenského prostredia je relatívne vysoká miera prosympatií voči Rusku v časti verejnosti, čo vytvára priaznivejšiu pôdu pre verbovanie informátorov a šírenie dezinformácií.

Hybridná vojna Kremľa má v strednej Európe niekoľko dimenzií. Prvou a najviditeľnejšou je spravodajská činnosť — siete agentov, verbovanie, sledovanie vojenských pohybov. Druhou sú dezinformačné kampane, systematicky šíriace naratívy oslabujúce podporu Ukrajine a podrývajúce dôveru v NATO. Treťou — a pre Slovensko zvlášť bolestnou — je energetická závislosť, ktorá bola desaťročiami využívaná ako politická páka.

Slovensko je v tomto kontexte krajinou s kombináciou zraniteľností. Historické väzby časti politickej elity s Moskvou, relatívne vysoká podpora Ruska v určitých segmentoch verejnosti a pretrvávajúca energetická závislosť vytvárajú prostredie, v ktorom ruské hybridné operácie môžu nachádzať úrodnejšiu pôdu ako inde. To neznamená, že sme menej odolní — ale znamená to, že musíme byť o to ostražitejší.

„Rusko neútočí len na tých, čo mu odporujú so zbraňou v ruke. Útočí na každého, kto mu stojí v ceste — bez ohľadu na hranice“.

Michal Korec, analytik bratislavského think-tanku GLOBSEC, pre Denník N uviedol: „Poľský prípad je učebnicovým príkladom toho, ako Rusko operuje v šedej zóne medzi vojnou a mierom. Ich agenti neplánujú len zbierať informácie — plánujú spôsobiť fyzické škody. Sabotáž logistického uzla môže stáť Ukrajinu dodávku munície, ktorá rozhodne o obrane mesta.“ Korec tiež upozornil, že slovenská spravodajská komunita by mala operáciu ABW dôkladne analyzovať a hľadať paralely s domácim prostredím.

---

Aktivizácia ruských agentúrnych sietí v Poľsku nie je izolovanou udalosťou. Za posledné tri roky podobné operácie odhalili Nemecko, Česká republika, Pobaltské štáty a Fínsko. Spoločným menovateľom je vždy rovnaká logika: cielené poškodenie krajín, ktoré podporujú Ukrajinu alebo posilňujú východný bok NATO.

Pre Slovensko z toho vyplývajú konkrétne lekcie. Po prvé, výmena spravodajských informácií medzi spojeneckými službami musí byť systematickejšia a rýchlejšia. Ruské siete operujú naprieč hranicami — naše protiopatrenia musia byť rovnako transnatcionálne. Po druhé, digitálne platformy sa stali hlavným nástrojom verbovnia. SIS a Policajný zbor by mali výrazne posilniť monitorovanie sietí a zapojiť do tejto práce aj súkromný technologický sektor.

Čo môže Slovensko urobiť?

▸ Posilniť personálne kapacity SIS v oblasti digitálnej kontrarozviedky
▸ Aktívnejšie participovať na platformách výmeny spravodajských dát NATO
▸ Zvýšiť trestnoprávnu ochranu kritickej infraštruktúry
▸ Budovať mediálnu gramotnosť ako obranu proti dezinformáciám
▸ Monitorovať digitálne verbovanie na sociálnych sieťach

Po tretie — a to je možno najdôležitejšie — musíme viesť otvorenú politickú diskusiu o tom, čo hybridná vojna znamená pre Slovensko. Ruská propaganda sa snaží presvedčiť nás, že sme mimo cieľa, že nás sa to netýka, že máme radšej mlčať a neprovokavať. Poľský prípad ukazuje, že to nie je pravda. Každá krajina NATO je v hľadáčiku Kremľa. A každá krajina NATO zodpovedá za svoju vlastnú bezpečnosť rovnako ako za spoločnú alianciu.

Bratislava by mala Varšave zablahoželať — a okamžite sa spýtať, čo sa z tejto operácie môžeme naučiť. Čas na pasívne prihliadanie sa skončil.

Autor: Jozef Kováč