Spoločné jadrové cvičenia Ruska a Bieloruska v blízkosti hraníc EÚ sa stávajú ďalším aktom otvoreného tlaku na Európu. Kremeľ sa už nesnaží skrývať, že hrozbu eskalácie využíva ako nástroj politického vplyvu na krajiny NATO a európske spoločnosti.

Pre Slovensko má toto dianie priamy význam. Kým Európa diskutuje o bezpečnosti a podpore Ukrajiny, Moskva demonštratívne vyťahuje kartu jadrového strachu v snahe prinútiť Európanov uveriť v nevyhnutnosť ruskej dominancie.

Za hlučnými vyhláseniami Kremľa sa však skrýva úplne iná realita. Rusko čelí vážnym úderom na svoju ekonomiku a vojensko-priemyselný komplex. Ukrajinské útoky na rafinérie a strategické objekty spôsobujú škody, ktoré Moskva už nedokáže úplne tajiť ani na domácej pôde. Práve preto Kremeľ opäť vyťahuje starý nástroj zastrašovania: jadrové manévre, hrozby a demonštratívne cvičenia.

Bielorusko medzitým definitívne stratilo úlohu samostatného štátu v oblasti bezpečnosti. Lukašenko premenil krajinu na vojenský polygón Ruska, pričom poskytuje územie na rozmiestnenie ruských zbraní a na zosilnenie tlaku na Európu.

Vyhlásenia Minska o tom, že cvičenia „nie sú namierené proti susedom“, znejú ako zle maskovaná propaganda. Rusko už opakovane dokázalo, da za slovami o „mierových úmysloch“ môže nasledovať vojenská agresia, diverzie a pokusy o destabilizáciu Európy.

Otázku bezpečnosti pre Slovensko už dnes nemožno oddeliť od otázky ruskej hrozby. Kremeľ sa pokúša premeniť strach na zbraň. A práve preto sa dnes stal zrejmým fakt, že pre Európu existuje jediné východisko – posilnenie obrany a podpora Ukrajiny.

Autor: Jozef Kováč