Slovensko sa investíciami do zbrojárskeho priemyslu stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci celej Severoatlantickej aliancie (NATO). Po zasadnutí predstaviteľov krajín Bukureštskej deviatky (B9) to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

Severoatlantická aliancia podľa prezidenta je a naďalej bude jednotná napriek tomu, že sa môže zdať, že medzi členskými krajinami a Spojenými štátmi panuje napätie. „Je, samozrejme, potreba posilniť európsky pilier v rámci NATO, nie ako samostatnú entitu, ale posilniť zodpovednosť za obranu a posilniť naše schopnosti brániť sa v rámci NATO. Čo je, samozrejme, previazané aj s potrebou zvýšenia výdavkov na obranu,“ uviedol.

Pellegrini zástupcov krajín B9 a severských štátov informoval, že SR „pripravuje a v krátkej dobe schváli nový upravený plán budovania Ozbrojených síl SR na dlhé obdobie, ktorý bude reflektovať aj potrebu postupného zvyšovania výdavkov tak zbrojárskych, ako aj projektov duálneho využitia“.
Podľa prezidenta je významnou témou nedostatočná kapacita zbrojárskeho priemyslu. „Dnes aj keby ste mali k dispozícii obrovské miliardy, ak by aj rozpočty krajín dovoľovali rapídny nárast výdavkov na zbrojenie, nie je možné reálne tieto prostriedky použiť. Pretože zbrojárske kapacity sú nedostatočné a nedokážu dodávať to, čo všetko armády NATO potrebujú,“ povedal prezident, podľa ktorého SR urobila v tejto oblasti významný krok vpred a výrazne investovala do zbrojárskeho priemyslu. Ten už dnes podľa neho predstavuje skoro tri percentá HDP.

Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcna narastať“. Ukrajina dnes podľa prezidenta predstavuje krajinu s najlepšími schopnosťami a znalosťami z moderného typu boja a svoje know-how dokáže ponúkať aj okolitým krajinám. Nášho východného suseda označil za inšpiráciu, ako vyzbrojovať aj slovenské ozbrojené sily.

Prezident ďalej upozornil, že nie je dôležité len samotné percento HDP vynaloženého na obranu, ale aj kvalita týchto výdavkov. „Je dôležité, aby sme vyhodnocovali nielen samotné percento výdajov na obranu, ale aj z čoho tie výdavky pozostávajú. Aké percento z týchto zdrojov je používané na modernizáciu, nielen na samotné udržanie ozbrojených síl ako takých,“ poznamenal a ocenil, že v SR smeruje 34 percent týchto výdavkov na modernizáciu ozbrojených síl.

Slovensko má podľa prezidenta v investíciách do zbrojárskeho priemyslu veľkú výhodu a v mnohých oblastiach predbieha aj kolegov z NATO. Napriek tomu však podľa jeho slov nie je v stave, aby „raketovo znásobilo výdavky na obranu“. Z toho dôvodu minulý rok na samite NATO v Haagu bojovalo za to, aby bol nárast rozložený až na nasledujúcich desať rokov. Za dôležité označil, že si SR plní dvojpercentný záväzok.„Nemôžeme súperiť s krajinami, ako je Poľsko, ktoré už v tomto roku dosiahne skoro päť percent, alebo baltické krajiny, ktoré päť percent dosahujú už dnes. Máme na to desať rokov a myslím si, že postupne, ale rozumne investovanými peniazmi tie percentá za desať rokov dosiahneme aj my,“ pokračoval.

SR podľa prezidenta okrem systému protivzdušnej obrany Barak potrebuje aj lacnejší spôsob ochrany – drony schopné likvidovať druhé drony. „Som veľmi rád, že v spolupráci s významnými inovatívnymi slovenskými firmami a leteckými opravovňami Trenčín dnes už Slovensko buduje a produkuje vlastné drony, ktoré budú schopné byť nasadené aj do takýchto operácií,“ doplnil, pričom pripomenul potrebu zavedenia legislatívnych zmien, ktoré by umožnili ozbrojeným silám efektívne reagovať na hrozby aj v čase mieru.

S partnermi tiež hovoril o potrebe zachovania misií, ktoré Aliancia prevádzkuje. NATO by podľa neho malo pokračovať najmä v misii KFOR na západnom Balkáne z dôvodu „nedostatočne upokojenej“ situácie na kosovsko-srbskom pomedzí.

Summit B9 odsúdil konfrontačné aktivity Ruska a vyzval na posilnenie obrany

Lídri krajín Bukureštskej deviatky (B9) a severských štátov v stredu na summite v Rumunsku odsúdili hybridné, kybernetické a ďalšie konfrontačné aktivity Ruska voči Severoatlantickej aliancii. Rusko zároveň v spoločnom vyhlásení označili za najdôležitejšiu, dlhodobú a priamu hrozbu pre bezpečnosť NATO. Slovenskú republiku zastupoval prezident Peter Pellegrini, informuje TASR.„Opakované narušenia vzdušného priestoru na východnom krídle zdôrazňujú naliehavú potrebu naďalej posilňovať vzdušnú a raketovú obranu NATO, a to aj proti hrozbám dronov,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na záver jednodňového summitu v Bukurešti.

Vedúci predstavitelia 14 krajín zdôraznili, že vzhľadom na súčasné bezpečnostné prostredie – a najmä z dôvodu dlhodobej hrozby zo strany Ruska – sa NATO musí zamerať na posilnenie svojej kolektívnej obrany. V tejto súvislosti potvrdili svoj záväzok plniť obranné plány NATO.Pre zvládnutie súčasných bezpečnostných výziev je podľa nich kľúčové ďalej posilňovať vojensko-priemyselnú základňu na oboch stranách Atlantického oceánu zvýšením výrobných kapacít a odolnosti dodávateľských reťazcov, trvalými investíciami do výskumu a inovácií a tiež využitím skúseností získaných v spolupráci s Ukrajinou.

Podľa vyhlásenia štáty pokračujú v budovaní Aliancie, ktorá bude bojovo schopnejšia, odolnejšia a lepšie pripravená a ktorá bude vždy prichystaná brániť „každý centimeter“ územia spojencov. Ich hlavným strategickým cieľom podľa vyhlásenia je prispievať k posilneniu euroatlantickej bezpečnosti. Zároveň sa vyslovili za „silnejšiu Európu v rámci silnejšieho NATO“.

„Transatlantické puto zostáva pilierom našej spoločnej bezpečnosti,“ zdôraznili s tým, že už teraz preberajú na seba väčší diel zodpovednosti za spoločnú obranu v rámci NATO prostredníctvom vyšších obranných výdavkov. Niektorým spojencom sa už podarilo dosiahnuť cieľ vynakladať na obranu päť percent svojho HDP, na ktorom sa štáty NATO dohodli na vlaňajšom summite v Haagu.

Lídri taktiež spoločne odsúdili agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajinu a potvrdili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Nezmenený zostáva aj ich postoj týkajúci sa ambícii Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO tak, ako to vyjadrili predchádzajúce summity NATO. Neochvejná podpora Ukrajiny je podľa nich investíciou do vlastnej bezpečnosti krajín na východnom krídle NATO.Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstaviteľov krajín Bukureštskej deviatky (B9) v stredu informoval o aktuálnej situácii na frontovej línii, vývoji v rámci vojenského konfliktu, nasadzovaní najmodernejších technológií na bojisku či o stratách na životoch. Po skončení samitu B9 to uviedol prezident SR Peter Pellegrini, informuje osobitný spravodajca TASR.

Podľa prezidenta sa zdá, že vojna na Ukrajine nemá z krátkodobého hľadiska také vojenské riešenie, ktoré by definitívne vrátilo naspäť situáciu pred jej vypuknutím. Konflikt je podľa neho značne náročný. „Je viac technologický. Smrtiaca zóna je rozšírená už na viac ako možno 30 až 40 kilometrov, do ktorej sa nedá nejakým spôsobom preniknúť,“ povedal novinárom.

Ukrajina teraz podľa neho čaká na prostriedky z 90-miliardovej pôžičky od EÚ, aby mohla opäť naplno rozbehnúť výrobu dronov, ktorá je momentálne nižšia vzhľadom na nedostatok financií.

Ukrajina bola počas stretnutia predstaviteľov krajín B9 „výrazne napadnutá silným vzdušným útokom“, uviedol prezident. Podľa informácií, ktoré dostal od vojenského spravodajcu, boli drony v stredu zachytené v ukrajinskom vzdušnom priestore len 50 kilometrov od slovenských hraníc.

Všetci partneri z Aliancie, B9 a severských krajín sa podľa Pellegriniho zhodli, že podpora Ukrajiny musí pokračovať. „Priamo na moju otázku, či vidí prezident Zelenskyj momentálne vojenské riešenie tohto konfliktu, bolo jasne povedané, že to tak dnes nie je možné z kapacitných dôvodov aj z toho dôvodu, aká sila jednotlivých armád na oboch stranách je,“ uviedol.

Lídri podľa Pellegriniho slov očakávajú, že americký prezident Donald Trump znovu zintenzívni diplomatické rokovania. V tejto súvislosti pripomenul, že Trump bude v nadchádzajúcich dňoch rokovať v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Pellegrini sa počas samitu Bukureštskej deviatky zhováral s ukrajinským prezidentom aj bilaterálne.

„Ja som plne podporil fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý pred niekoľkými dňami sám prízvukoval to, čo si my už myslíme dlhšie na Slovensku, že treba začať rokovať s Ruskou federáciou aj zo strany Európskej únie,“ uviedol prezident SR s tým, že podľa neho netreba čakať na dohodu veľkých mocností. O tom, kto by mohol EÚ zastupovať na prípadných rokovaniach s Ruskom, sa podľa neho bude diskutovať v najbližšej dobe.

Zelenskyj Pellegrinimu povedal, že mal s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) nedávno veľmi dobrý rozhovor. „Vlastne vníma, že po dodržaní podmienok, keď sa spustila ropa cez ropovod Družba, Slovensko zase dodržalo svoju pozíciu, že nebude blokovať pôžičku pre Ukrajinu. A, jednoducho, vítal a vnímal veľmi pozitívne, že sa pri ostatnom spoločnom rozhovore dohodli na vzájomných návštevách, že sa dohodli na pokračovaní rokovaní vlád. Takže skôr to bola pozitívna reakcia na momentálne správanie sa premiéra Slovenskej republiky vo vzťahu k Ukrajine,“ dodal.

Zdroj: pravda.sk