Zničil Donald Trump pevné spojenectvo, ktoré vydržalo 80 rokov? Slová amerického prezidenta, že z Nemecka stiahne 5 000 či dokonca viac vojakov a zavedie clá na dovoz áut, vyvolali v Berlíne rozporuplné reakcie. Zatiaľ čo spolkový kancelár Friedrich Merz situáciu zľahčuje a europoslankyňa Marie-Agnes Strack-Zimmermannová hovorí o „vztýčenom prostredníku“, bývalý vicekancelár Sigmar Gabriel to vníma ako signál, aby sa jeho krajina prestala konečne spoliehať na USA.

„Trump nebol nikdy naším priateľom. Teraz už stratil všetky zábrany. Z jeho pohľadu je Európa protivníkom, to isté platilo už aj počas jeho prvého funkčného obdobia, pokiaľ ide o vzťah s Nemeckom za kancelárky Angely Merkelovej,“ citoval denník Bild bývalého vicekancelára a predsedu združenia Atlantický most Sigmara Gabriela.

„Európa a my Nemci to musíme prekonať. Ani clá, ani stiahnutie vojakov nás nezabijú,“ dodal bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

Ako pripomenul Bild, západná Európa Spojené štáty dlho považovala za partnera, ochrancu či „veľkého brata“. Silné spojenectvo sa začalo rodiť už po druhej svetovej vojne, respektíve po začiatku studenej vojny.

V marci 1947 vtedajší prezident USA Harry S. Truman predstavil v Kongrese takzvanú Trumanovu doktrínu, ktorou Američania v podstate upustili od politiky izolacionizmu. Zaviazali sa ochraňovať demokraciu a brániť rozširovaniu sovietskej sféry vplyvu.

Keď o rok neskôr schválili aj Marshallov plán, teda miliardy dolárov na obnovu zničenej Európy, USA potvrdili, že pri nej budú stáť vojensky, hospodársky aj politicky. Trumpova politika „Amerika na prvom mieste“ teraz toto spojenectvo spochybnila.Vzťahy medzi Merzom a šéfom Bieleho domu boli spočiatku dobré, ale pokazili sa, keď Berlín spolu s ďalšími európskymi spojencami NATO odmietol Trumpovu žiadosť o vojenskú pomoc proti Iránu.

„Ak chceš, aby sme ti v takom konflikte pomohli, zavolaj nám vopred a spýtaj sa nás,“ povedal vraj kancelár americkému prezidentovi, ako priblížil v nedeľnej diskusnej relácii s Caren Miosgovou v televízii ARD.

Keď potom Merz uplynulý týždeň vyhlásil, že Spojené štáty nemajú pri rokovaniach s Teheránom žiadnu stratégiu, nahnevaný Trump reagoval oznámením, že výrazne zníži počet amerických vojakov v Nemecku. Neskôr ešte ohlásil, že tento týždeň zvýši na 25 percent clá na autá dovážané z EÚ.

Podľa Strack-Zimmermannovej, ktorá je v Európskom parlamente predsedníčkou výboru pre obranu, je síce správne, aby Nemecko voči Trumpovi vystupovalo sebavedome, no na druhej strane Merza varovala, aby si nabudúce najprv premyslel, aké môžu mať jeho slová následky.

Ako vysvetlila pre týždenník Spiegel, vyjadrenie Washingtonu treba brať vážne, lebo avizované stiahnutie vojsk sa nezdá ako strategické riešenie, ide skôr o zámer amerického prezidenta „ukázať kancelárovi prostredník“.Merz, naopak, celý konflikt neberie až tak dramaticky. Plánovaný odsun vyše 5 000 amerických vojakov z nemeckých základní bagatelizoval. „Možno sa to trochu vyhrotilo, ale nie je to nič nové,“ uviedol v televíznom rozhovore s Miosgovou.

Stiahnutie sa podľa neho týka kontingentu, ktorý v Nemecku dočasne umiestnil Trumpov predchodca Joe Biden, a už nejaký čas sa o ňom diskutuje. Nie je vraj ani prekvapený, že USA už Nemecku nechcú dodať rakety stredného doletu Tomahawk, ktoré sľúbil ešte Biden.

Čo sa týka zvýšených ciel na autá dovezené do USA, kancelár priznal, že rozumie sklamaniu v Bielom dome, pretože EÚ ešte nepresadila dohodu uzavretú s Američanmi v auguste minulého roka. Najnovšie opatrenia v tomto smere preto nevníma ako zákrok proti Nemecku, ale proti celej Európe.Na to, že Trumpove vyjadrenia netreba brať ako pohromu, upozornil i bývalý šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Christoph Heusgen.

Ako prezradil pre nemeckú redakčnú sieť RND, chápe ich ako „reakciu egocentrika, ktorý neznesie kritiku“. Pripomenul, že americkí vojaci v Nemecku slúžia i záujmom Bieleho domu.

„Americké veliteľstvá pre Európu a Afriku sú umiestnené v Nemecku, letecká základňa, ktorá je kľúčová pre logistickú podporu amerických vojsk v zahraničí, sa nachádza v Ramsteine a vojenská nemocnica, ktorá je nevyhnutná pre počiatočnú liečbu amerických vojakov, je v Landstuhli,“ zdôraznil bezpečnostný expert s tým, že odsun týchto vojsk by poškodil i samotné Spojené štáty.

Trump navyše podobne hrozil už počas prvého funkčného obdobia a napokon bolo v Európe viac amerických vojakov ako predtým. „Preto radím brať to s pokojom. Nemali by sme skákať cez každú palicu, ktorú nám Trump nastraží,“ uzavrel Heusgen.

Zdroj: pravda.sk