Sľubovali im prácu v skladoch, vysoké platy a ruské občianstvo. Realita je však omnoho krvavejšia. Denník The New York Times (NYT) odhalil cynický mechanizmus, ktorým Kremeľ láka tisíce mladých mužov z Afriky, aby nimi zaplátal diery v radoch svojej armády na Ukrajine.

Podľa zistení amerických reportérov, ktoré sa opierajú o údaje ukrajinskej rozviedky a svedectvá rodín, sa počet cudzincov bojujúcich na strane Ruska vyšplhal na viac ako 28-tisíc. Významnú časť z nich tvoria občania Kene, Tanzánie či Nigérie. Pre Moskvu ide o ideálny „zdroj“: sú lacní, medzinárodne prehliadaní a ich smrť nespôsobuje politické otrasy v ruských regiónoch.

Pasca na sociálnych sieťach

Nábor neprebieha v oficiálnych náborových centrách, ale v šedých zónach internetu. Na WhatsAppe a Telegrame kolujú inzeráty lákajúce na „bezpečnú prácu v zázemí“ za plat presahujúci 2 000 dolárov. Pre mladého muža z Nairobi, kde je priemerná mzda zlomkom tejto sumy, ide o ponuku, ktorá sa neodmieta.

„Podpísali papiere v azbuke, ktorým nerozumeli. Mysleli si, že idú strážiť ropné plošiny alebo pracovať ako kuchári,“ uvádza NYT. Realita sa však ukázala hneď po prílete – po krátkom, často len dvojtýždňovom výcviku, sa títo muži ocitajú na najhorúcejších úsekoch frontu v Donbase.

Šokujúca úmrtnosť: 30 preživších z tisíca

Príbehy konkrétnych obetí sú mrazivé. James Kamau Ndungu z Kene veril, že zachráni svoju rodinu z dlhov. Posledná správa, ktorú poslal domov, bola fotografia v ruskej uniforme s prosbou o modlitbu. Dnes je nezvestný.

Slovenský čitateľ, zvyknutý na správy o stratách na fronte, by mal zbystriť pri štatistikách, ktoré prináša kenská spravodajská služba: z približne 1 000 Keňanov, ktorí odišli bojovať za Rusko, sa domov vrátilo len 30. Táto takmer 97-percentná úmrtnosť potvrdzuje, že cudzinci sú využívaní ako povestné „mäso“ pri útokoch na ukrajinské pozície, kde majú len odhaliť palebné miesta obrancov.

Vízové vydieranie a „dobrovoľnosť“

Kremeľ nevyužíva len finančnú tieseň. Podľa NYT sú pod tlakom aj africkí študenti a migranti, ktorí sa už v Rusku nachádzajú. Ak im končia víza, úrady im dávajú na výber: deportáciu, väzenie za vymyslené priestupky alebo „dobrovoľný“ vstup do armády.

„Ak by v prístave Mombasa dnes zakotvila loď s nápisom ‚Hľadáme otrokov na Západ‘, bola by okamžite plná,“ cituje denník kenského senátora Andrewa Omtataha. Táto veta ilustruje hĺbku ekonomického zúfalstva, ktoré Rusko bezohľadne zneužíva na vedenie svojej imperiálnej vojny.

Diplomatické ticho

Zatiaľ čo Kyjev hlasno varuje pred „novodobým otroctvom“ a zneužívaním globálneho Juhu, africké vlády sú často v zložitej situácii. Mnohé z nich sú ekonomicky závislé od ruského obilia alebo vojenskej pomoci, a preto k miznutiu svojich občanov v ukrajinských stepiach mlčia.

Pre Putina je tento medzinárodný nábor spôsobom, ako oddialiť ďalšiu nepopulárnu vlnu mobilizácie v Rusku. Cena za tento politický pokoj je však meraná tisíckami zmarených životov mužov, ktorí o Ukrajine pred rokom 2026 možno ani nepočuli.

Spracované podľa reportáže The New York Times, „African Soldiers in Ukraine-Russia War“, 4. máj 2026.