Ultrapravicová strana Vazraždanije predložila bulharskému parlamentu návrh na zrušenie bezpečnostnej zmluvy s Ukrajinou. Iniciatíva zlyhá. Ale jej skutočný cieľ nie je v Sofii — je v Kremli a v slovenských i maďarských médiách, kde sa bude citovať roky.

Začnime faktom, ktorý je nepríjemný, ale nevyhnutný: Slovensko nie je jedinečné. To, čo sa deje v bulharskom parlamente v posledných dňoch, sme tu zažili — a stále zažívame — vo vlastnej podobe. Bulharská strana Vazraždanije predložila návrh rezolúcie požadujúci zrušenie desaťročnej bezpečnostnej zmluvy s Ukrajinou a okamžité zastavenie všetkej vojenskej a finančnej pomoci Kyjevu. Ak vám to znie povedome, nie je to náhoda.

Robert Fico tieto slová nepovedal v bulharskom parlamente — povedal ich tu, doma, v rôznych variáciách a s rôznou intenzitou od februára 2022. A práve preto je bulharský prípad pre slovenského čitateľa oveľa relevantnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Nie preto, aby sme súdili iných, ale preto, lebo nám ukazuje, ako mechanizmus funguje zvonku — z perspektívy pozorovateľa, ktorý môže vidieť celý obraz.

Čo vlastne Vazraždanije chce — a čo skutočne dosiahne?

Vazraždanije — po slovensky Obroda — je strana Kostadina Kostadinova, bulharského politika, ktorý sa za posledné tri roky stal jednou z najvýraznejších proruských tvárí v stredovýchodnej Európe. Strana vznikla v roku 2014, parlamentné zastúpenie získala v roku 2021 a odvtedy konzistentne hlasuje proti každému sankčnému balíku EÚ voči Rusku, odmietla ratifikovať vstup Fínska a Švédska do NATO a opakovane spochybňovala ruskú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine.

Návrh rezolúcie, ktorý strana predložila, má dve časti. Prvá požaduje výpoveď desaťročnej bezpečnostnej dohody medzi Bulharskom a Ukrajinou — zmluvy, ktorá zaväzuje obe krajiny ku konzultáciám v oblasti obrany, výmene spravodajských informácií a koordinácii bezpečnostnej politiky. Druhá časť ide ešte ďalej: žiada úplné zastavenie akejkoľvek bulharskej pomoci Kyjevu — vojenskej, finančnej aj humanitárnej.

Návrh neprejde. Bulharská vládna koalícia má pohodlnú väčšinu a premiér Rossen Dželjazkov sa od návrhu dištancoval v ten istý deň, keď bol predložený. Ale to je vedľajšia záležitosť — a presne tu začína skutočná analýza.

Parlamentný legitimizátor: ako funguje ruská propagandistická slučka

Ruské štátne médiá — RT, Sputnik a ich bulharské mutácie — zverejnili správu o iniciatíve Vazraždanije skôr, než stihla väčšina bulharských mainstreamových redakcií overiť znenie návrhu. Správa medzitým putovala sieťami proruských kanálov na Telegrame, bola citovaná v ruských diplomatických vyjadreniach a objavila sa v niekoľkých európskych jazykoch ako „dôkaz“ toho, že únava zo zahraničnej pomoci Európy je reálna a rastie.

Tento mechanizmus má v odbornej literatúre pomenovanie: parlamentný legitimizátor. Funguje tak, že marginálna, ale parlamentne etablovaná strana predloží iniciatívu, ktorú hlavný prúd odmietne — avšak samotný fakt jej existencie v parlamente dáva propagandistom nástroj na citovanie. Namiesto anonymných komentátorov alebo platenej dezinformačnej kampane môžu ruské médiá povedať: „Pozrite, dokonca aj v bulharskom parlamente sa požaduje zastavenie pomoci Kyjevu.“ Hlasovanie, ktoré návrh odmietne, sa už zámerne nespomína.

„Kremľu nezáleží na výsledku hlasovania. Záleží mu na existencii návrhu — tú môže citovať donekonečna.“

— Analytik Globsec Policy Institute, Bratislava

Zrkadlo pre Slovensko: čo vidíme, keď sa pozrieme do Sofie

Pre slovenského čitateľa je bulharský prípad zaujímavý práve preto, že umožňuje pozrieť sa na vlastnú situáciu z bezpečnej vzdialenosti. Mechanizmus, ktorý Vazraždanije využíva v Bulharsku, sa nápadne podobá na to, čo sa na Slovensku deje na vládnej úrovni — s tým rozdielom, že na Slovensku proruský diskurz neprichádza len z opozičných lavíc, ale často priamo z najvyšších miest.

Robert Fico od začiatku konfliktu opakovane volil rétoriku, ktorá spochybňovala efektivitu sankcií alebo formu pomoci Ukrajine. Hoci Slovensko pod jeho vedením formálne plní aliančné záväzky, jeho naratívy o „suverénnej zahraničnej politike“ sú štruktúrované totožne ako argumenty Vazraždanije: suverenizmus, ekonomický pragmatizmus a výzvy na mier (za cenu ústupkov Ukrajiny).

Slovensko sa tak dostalo do paradoxnej situácie: sme krajinou NATO a EÚ, ktorá inštitucionálne funguje ako spojenec, ale zároveň generuje rétoriku, ktorú Moskva s radosťou využíva presne rovnakým spôsobom ako iniciatívy bulharských radikálov. Výroky politikov sú pre ruskú propagandu oveľa cennejší materiál než samotné technické hlasovania v Bruseli.

Čo to znamená pre jednotu EÚ a NATO

Analytici upozorňujú na širší vzorec: iniciatívy tohto typu — či už v Bulharsku, na Slovensku alebo v Maďarsku — vytvárajú obraz fragmentovanej európskej podpory. Jednotlivé epizódy sa môžu zdať izolované, no keď sa sčítajú, tvoria mozaiku, ktorú Moskva globálne šíri: Západ sa štiepi, únava rastie, koniec podpory Kyjeva je blízko.

Tento naratív nie je v jadre pravdivý — európska podpora Ukrajine zostáva inštitucionálne pevná. Avšak jeho opakované šírenie mení politické kalkulácie vo Washingtone aj v európskych metropolách. Preto nie je jedno, čo predkladá Vazraždanije v Sofii. A preto nie je jedno, aké signály vysiela Bratislava.

Bulharský parlament iniciatívu odmietne. Slovensko však bude naďalej čeliť otázke, či dokáže oddeliť domácu politickú rétoriku od svojich strategických záväzkov tak, aby zostalo dôveryhodným spojencom. Kremeľ túto hru sleduje pozornejšie, než si pripúšťame.

Autor: Jozef Kováč