Irán a Spojené štáty aj ich spojenci súhlasili s okamžitým prímerím v celom regióne Blízkeho východu, vrátane Libanonu, uviedol v stredu podľa agentúry Reuters pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Na piatok 10. apríla pozval zúčastnené strany do Islamabádu na rokovania o konečnej dohode. Prezident USA vyhlásil prímerie za ‚úplné víťazstvo‘. Podľa dvoch zdrojov z Bieleho domu i izraelských médií pristúpil na pokoj zbraní tiež Izrael. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa Times of Israel však uviedol, že prímerie sa netýka Libanonu.

Americký prezident Donald Trump uviedol, že súhlasil s prerušením úderov na Irán na dva týždne a že je pripravený na prímerie, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Vo svojom príspevku na sieti Truth Social tiež napísal, že Teherán predložil desaťbodový návrh, ktorý môže byť funkčným základom pre ďalšie rokovania. Dvojtýždňová lehota má pomôcť dosiahnuť konečnú dohodu.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti oznámila, že prijala návrh na dvojtýždňové prímerie. Podľa ministra zahraničia Abbása Arakčího tiež Teherán súhlasil s plavbou Hormuzským prielivom pod dohľadom iránskej armády. Informovali o tom dnes agentúry, podľa ktorých začnú v pakistanskom Islamabade v piatok rokovania o konečnej dohode.

Trump hovorí o „absolútnom víťazstve“

Za absolútne víťazstvo pre Spojené štáty označil americký prezident Donald Trump dohodu s Iránom o 14-dňovom prímerí. O iránsky obohatený urán bude podľa neho „dokonale postarané“. V rozhovore s agentúrou AFP tiež vyjadril presvedčenie, že Teherán pomohla priviesť k rokovaciemu stolu Čína.

„Úplné a úplné víťazstvo. Stopercentne. O tom niet pochýb,“ povedal Trump v krátkom telefonickom rozhovore krátko po oznámení prímeria v noci na dnes.O iránsky obohatený urán bude podľa neho „dokonale postarané, inak by som na to nepristúpil“, dodal.

Podľa Trumpa to bola Čína, kto pomohol dostať Irán k rokovaciemu stolu, aby súhlasil s dvojtýždňovým prímerím. Americký prezident má v máji odcestovať do Pekingu, kde sa stretne so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom.Osud iránskeho obohateného uránu je kľúčovým prvkom vojny, ktorú USA a Izrael začali 28. februára s deklarovaným cieľom zbaviť Irán možnosti získať jadrovú zbraň.

Trump predtým uviedol, že je pripravený uzavrieť prímerie s Iránom, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Irán podľa neho navrhol „funkčný“ desaťbodový plán, ktorý by mohol pomôcť definitívne ukončiť vojnu. Predtým pritom hrozil zničením „celej jednej civilizácie“, ak Irán nepristúpi na dohodu.

Prímerie sa podľa AP ocitlo v neistote po tom, ako Irán zverejnil rôzne verzie tohto plánu, ktorý má slúžiť ako základ pre rokovania. Verzia v perzštine obsahuje formuláciu „súhlas s obohacovaním“ v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Z doposiaľ nejasných dôvodov však táto formulácia chýba v anglickej verzii, ktorú iránski diplomati poskytli novinárom.Hormuzský preliv má byť obmedzene otvorený

Iránsky minister Arakčí následne podľa agentúry AFP uviedol, že prejazd Hormuzským prielivom bude v najbližších dvoch týždňoch povolený „na základe koordinácie s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým ohľadom na technické obmedzenia“. Podľa agentúry AP nie je z vyjadrenia jasné, či Irán naozaj plánuje umožniť voľnú plavbu v tejto kľúčovej vodnej ceste pre vývoz ropy a zemného plynu z oblasti Perzského zálivu. Podľa agentúry AP regionálny predstaviteľ, ktorý pozná obsah rokovaní o prímerí, uviedol, že Irán a Omán budú môcť vyberať poplatky za prejazd lodí prielivom. Predtým konfliktom na Blízkom východe bol prejazd lodí voľný, bez poplatkov.

Iránska bezpečnostná rada tiež uviedla, že sa súhlasí s prímerím, ak USA a Izrael prestanú útočiť na Irán. „Máme prst na spúšti a akonáhle nepriateľ urobí najmenšiu chybu, bude na ňu reagované plnou silou,“ uviedla rada. Zdôraznila, že plánované rokovanie v Islamabade „neznamená koniec vojny“.

Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zažehli regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. V dôsledku iránskej faktickej blokády Hormuzského prielivu značne vzrástli ceny ropy a plynu na svetových trhoch.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti označila dohodu za víťazstvo Teheránu, tvrdí, že Trump prijal iránske podmienky. Naopak, Biely dom a Trump hovorí o víťazstve USA, ktoré umožňuje diplomatickú cestu k dlhodobému mieru.

Po oznámení prímeria sa v uliciach iránskej metropoly uskutočnili provládne zhromaždenia. Demonštranti kričali „Smrť Amerike, smrť Izraelu!“ a pálili americké a izraelské vlajky.Desaťbodový návrh Iránu údajne zahŕňa akceptovanie obohacovania uránu, zrušenie všetkých protiiránskych sankcií, záruky proti opakovaniu agresie, zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného či ukončenie vojny na všetkých frontoch, vrátane boja proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Podľa viacerých analytikov budú rokovania náročné, pričom neveria, že by Irán presadil väčšinu z týchto bodov.

Prímerie podľa Reuters nadobudne plnú účinnosť, keď Irán umožní bezpečný a úplný prechod lodí cez Hormuzský prieliv. Medzitým sa očakáva, že iránske útoky môžu pokračovať; izraelská armáda zaznamenala vypálené rakety a podľa médií podnikla odvetné údery na odpaľovacie zariadenia v Iráne.Netanjahu: Prímerie nezahŕňa Libanon

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu.

„Izrael podporuje rozhodnutie (amerického) prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí prielivy a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne,“ uviedla kancelárie predsedu izraelskej vlády.

Podľa vyhlásenia Izrael tiež podporuje snahy USA zabezpečiť, aby Irán už nepredstavoval jadrovú, raketovú a teroristickú hrozbu pre Spojené štáty, Izrael, krajiny na Blízkom východe aj mimo neho. „Spojené štáty oznámili Izraelu, že sú odhodlané dosiahnuť tieto ciele, na ktorých sa zhodli USA, Izrael a izraelskí regionálni spojenci, v nadchádzajúcich rokovaniach,“ píše sa ďalej v oficiálnom oznámení, ktoré prišlo približne štyri hodiny po Trumpovom vyhlásení, že súhlasí s podmienečným prímerím a pozastavením útokov proti Iránu.

„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ, a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.

Od začiatku vojny podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zomrelo v krajine 1530 ľudí, vrátane 102 žien, 130 detí a 57 zdravotníkov. Izraelské útoky ďalších 4812 osôb zranili.

Po oznámení prímeria si trhy vydýchli; americké akcie vzrástli a ceny ropy prudko klesli. Svetoví lídri, vrátane Austrálie, uvítali prímerie, pričom zdôraznili, že čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčší bude jej dopad na svetovú ekonomiku a vyššie ľudské straty.

Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zažehli regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách. V dôsledku iránskej faktickej blokády Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou vodnou cestou pre vývoz ropy a zemného plynu z Perzského zálivu, výrazne vzrástli ceny týchto komodít na svetových trhoch.

Zdroj: pravda.sk