Zatiaľ čo Európska únia naďalej deklaruje pevnú podporu Kyjevu v boji proti ruskej agresii, z Budapešti zaznievajú vyhlásenia, ktoré túto jednotu narúšajú. Predseda maďarského parlamentu László Kövér opakovane relativizuje ukrajinskú štátnosť a používa argumenty, ktoré nápadne pripomínajú naratívy šírené Kremľom. Nejde pritom o ojedinelé excesy, ale o súčasť dlhodobej politickej línie vládnej strany Fidesz.

Premiér Viktor Orbán v priebehu rokov postupne posunul Maďarsko do čoraz izolovanejšej pozície v rámci Západu. Krajina síce zostáva členom NATO aj EÚ, v praxi však často blokuje spoločné rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú podpory Ukrajiny alebo sankcií proti Rusku. Politickú aj ideologickú oporu tejto stratégie predstavujú práve osobnosti ako Kövér.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 maďarskí predstavitelia opakovane spochybňovali jednoznačné určenie zodpovednosti za vojnu. Namiesto jasného odsúdenia agresie zaznievali tvrdenia o „strategických chybách Západu“ a kritika snáh o priblíženie Ukrajiny k európskym štruktúram. Sankcie proti Rusku boli v Budapešti označované za krok, ktorý poškodzuje Európu viac než samotné Rusko, zatiaľ čo možné členstvo Ukrajiny v EÚ bolo vykresľované ako bezpečnostné riziko.

Súčasne sa v Maďarsku prehlbujú obavy o stav demokracie. Legislatívne kroky vlády vyvolávajú kritiku zo strany Európskej komisie pre oslabovanie nezávislosti súdov, tlak na médiá a obmedzovanie priestoru pre opozíciu. Vláda pritom využíva rétoriku „ochrany pred vojnou“ ako nástroj na upevnenie domácej podpory.

Zahraničná politika Budapešti navyše vykazuje zreteľný odklon od spoločnej línie EÚ. Orbán sa opakovane stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj po začiatku vojny a svoje cesty označoval za „mierové misie“, hoci na ne nemal mandát Európskej únie. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó medzitým udržiava intenzívne kontakty s Moskvou prostredníctvom pravidelných návštev.

Tento kurz sa premieta aj do medzinárodných inštitúcií. V Európskom parlamente sa zástupcovia Fideszu opakovane stavajú proti rezolúciám odsudzujúcim ruskú agresiu alebo podporujúcim Ukrajinu. Podobne aj na pôde OSN sa Maďarsko začalo odchyľovať od jednotného postoja EÚ.

Znepokojujúci je aj vývoj v mediálnom priestore. Verejnú diskusiu čoraz viac ovplyvňujú hlasy otvorene podporujúce Rusko. Príkladem je Georg Spöttle, ktorý verejne deklaruje podporu Moskve a šíri dezinformačné naratívy vrátane reportáží z okupovaných ukrajinských území. Jeho väzby a kontakty s politickými elitami vyvolávajú otázky o bezpečnostných rizikách.

Výsledkom je politika, ktorá presahuje rámec vnútroštátnej debaty a má priame dopady na jednotu Západu. Maďarsko síce formálne odsudzuje ruskú agresiu, v praxi však často brzdí kľúčové rozhodnutia a oslabuje spoločný postup. Tým poskytuje Moskve priestor na posilňovanie vplyvu a prehlbovanie rozdelenia v Európe.

Ak bude tento trend pokračovať, Maďarsko sa môže stať nielen problémovým partnerom v rámci EÚ, ale aj faktorom, ktorý zásadne komplikuje schopnosť Európy čeliť vonkajším hrozbám jednotne a efektívne.

Zdroj: FürgeHír