Česko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde sa ceny nafty po vypuknutí vojny v Iráne zdvihli najvýraznejšie. Nové údaje Európskej komisie ukazujú, že medzi 2. a 23. marcom vzrástla cena motorovej nafty o 40,2 percenta. Ešte prudší rast zaznamenalo už iba Švédsko.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda upozorňuje, že takéto čísla znovu otvárajú otázku primeranosti marží na českom trhu s pohonnými hmotami. Práve pri nafte je pritom situácia mimoriadne citlivá, keďže v českej ekonomike hrá oveľa väčšiu úlohu než benzín. Vlani tvorila približne 73 percent celkovej spotreby pohonných látok.

Nadpriemerne pritom v Česku zdražel aj benzín. Jeho cena v sledovanom období stúpla o 21,1 percenta, zatiaľ čo priemer celej únie bol 13,7 percenta. V tomto prípade sa Česko zaradilo na štvrté miesto po Švédsku, Poľsku a Rakúsku.

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú výrazné. Kým v Maďarsku, na Slovensku či v Slovinsku sa ceny pohonných hmôt zdvíhali len mierne, na Malte zostali bez zmeny, keďže ich tam reguluje štát. Podľa Kovandu sa ukazuje, že hoci vojna v Iráne tlačí nahor cenu ropy na celom svete, konečné ceny palív v jednotlivých štátoch EÚ ovplyvňujú aj dane, marže či zásahy vlád do trhu.

Výrazný kontrast predstavuje Poľsko. Tamojšia vláda sa rozhodla znížiť DPH na pohonné hmoty z 23 na 8 percent a zároveň stlačiť spotrebnú daň na zákonné minimum. Podľa odhadov banky ING by to mohlo zlacniť liter motorovej nafty približne o takmer 30 centov. Ak sa tento krok naplno prejaví, nafta v Poľsku môže byť až o vyše 20 centov na liter lacnejšia než v Česku.

To by mohlo posilniť cezhraničné tankovanie českých vodičov v Poľsku, čo by pre český štát znamenalo výpadok daňových príjmov. Navyše sa objavujú aj úvahy, že ak česká vláda nezavedie podobné opatrenia a Poľsko súčasne zavedie daň z mimoriadnych ziskov pre Orlen, firma si môže nižšie poľské zisky kompenzovať vyššími maržami práve v Česku.

Kovanda zároveň varuje pred ďalším scenárom, ktorý by situáciu ešte zhoršil. „V Česku teraz vážne hrozí vzestup cien nafty nad dve eurá za liter,“ upozorňuje. Podľa neho by k tomu mohlo dôjsť v prípade, že Irán prostredníctvom jemenských povstalcov obmedzí aj dopravu cez prieliv Báb al-Mandab, označovaný v texte aj ako Brána nárekov.

Práve tento námorný koridor je dôležitý najmä pre export ropy zo Saudskej Arábie. Ak by sa preprava cez túto trasu skomplikovala, tankery by museli voliť dlhšiu a drahšiu cestu cez Suez a okolo Afriky. To by podľa Kovandu takmer určite viedlo k ďalšiemu rastu cien nafty, pričom v Česku by sa priemerná cena mohla dostať nad hranicu 50 korún za liter.

Zdroj: pravda.sk